BRATISLAVA. Najskôr vyradili v predkole play-off Tipos extraligy Duklu Trenčín, potom aj obhajcu titulu Slovan Bratislava a v semifinále čelia ďalšiemu favoritovi z Košíc. Hokejisti Michaloviec zažívajú výnimočnú sezónu.
Cítia sa možno podobne, ako ich predchodcovia pred 37 rokmi, keď Michalovce vyhrali I. Slovenskú národnú hokejovú ligu a v baráži bojovali o miestenku medzi federálnou elitou.
Bol to dovtedy, a aj na mnoho ďalších rokov najväčší úspech michalovského hokeja, na ktorý si zaspomínali pre Sportnet jeho aktéri.
Tréner Hrabčák: Čudujem sa, že ma nezavreli
Za vzostupom michalovského hokeja stál tréner Jaroslav Hrabčák. Prišiel v roku 1980 z Prešova, pôvodne na dva roky, no zotrval celé desaťročie. Hneď sa pustil do budovania tímu, ale aj infraštruktúry.
Aj toto si prečítate v článku:
- Ako tréner Hrabčák vybavoval pre zverencov "ľahšiu vojnu"?
- Čím si hokejisti v Michalovciach zavarili ešte pred sezónou a ako si to vyžehlili?
- Prečo sa obranca Milan Benkovič dostal do basy a koľko tam vydržal?
- Koľko fanúšikov mali michalovskí hokejisti na baráži v Ostrave?
„Keď som prišiel, Michalovce hrali krajské majstrovstvá. Bol tam síce zastrešený, ale neopláštený štadión s hľadiskom pre dvestopäťdesiat ľudí. Tak som zašiel za tajomníkom strany a presvedčil som ho, aby sa postavili tribúny. Boli to len také rámy, na ktorých sa stálo, ale kapacita stúpla na dve a pol tisíc divákov,“ vysvetľuje Hrabčák.
V Michalovciach bol armádny hokejový klub, v ktorom si hokejisti zvykli odkrútiť základnú vojenskú službu. V bývalom Československu pôsobili dva elitné vojenské hokejové kluby, ktoré hrali extraligu a každý rok si rozdelili najlepších hráčov – Dukla Jihlava a Dukla Trenčín.
Ďalšie armádne kluby hrali v nižších súťažiach - na Slovensku napríklad Topoľčany a Michalovce, v Česku Příbram, Tábor či Kroměříž.
„Boli to náročné, no zároveň krásne časy. Musel som zápasiť s ľuďmi, najmä dôstojníkmi, ktorí nemali ani šajnu o vrcholovom športe. Neviem, ako sa mi to podarilo, ale keď si teraz na to spomeniem, divím sa, že ma nezavreli.
Podľa vtedajších vojenských pravidiel sa napríklad dávali opušťáky na dva plus jeden deň. Ja som mojim chlapcom pridal. A keď sa nejaký politruk proti tomu ohradil, tak som mu odvetil, nech sa rýchlo spamätá, lebo my hráme v lige proti mužstvám s profesionálnym zázemím a ja mám v tíme devätnásťročných chlapcov,“ vraví dnes 82-ročný Hrabčák.
Strelec Hrtús: Hrali sme naslepo
V sezóne 1982/83 Michalovce postúpili do I. SNHL, kde obsadili postupne 10. a 4. pozíciu. Ročník 1985/86 odštartovali s cieľom skončiť do 8. miesta. S útokom na čelné priečky nikto nepočítal.
„Tréner Hrabčák mal vplyv ako generál. Čo sme potrebovali, to vybavil a my sme jeho ústretovosť nezneužívali,“ pousmeje sa čerstvý šesťdesiatnik Ivan Hrtús.
Odchovanec nitrianskeho hokeja patril k hlavným strojcom nečakaného úspechu. V pamätnom ročníku bol so 42 gólmi a 25 asistenciami najlepší strelec aj najproduktívnejší hráč celej súťaže.
„Pamätám si, že sme si vtedy zavarili ešte pred štartom sezóny. Mali sme sa zo sústredenia v Prešove vrátiť ráno o siedmej do kasární v Michalovciach, lebo sa konalo nejaké vojenské cvičenie, ale my sme namiesto toho prišli až o desiatej rovno na štadión.
