Peniaze nesmrdia. Ani slovenským hokejistom v Rusku (komentár)

Rímskemu cisárovi Vespaziánovi sa pripisuje výrok: Pecunia non olet - peniaze nesmrdia. V dnešných časoch je výstižný pre slovenských hokejistov, ktorí jeden za druhým podpisujú zmluvy s ruskými klubmi v KHL.

V minulých rokoch to bola prestíž. Kto sa nedostal do NHL, alebo na ňu už nemal, automaticky poškuľoval po KHL.

Nečudo. Ruské kluby boli zárukou hokejovej kvality, ale aj dobrých platov. Každý ekonomicky zdatný hráč si ľahko spočítal, že v najväčšej krajine sveta ho síce nečaká životný komfort, ale niečo, čo je pre život podstatné - peniaze.

Výplatná páska tak ľahko zacelila, pobyt na báze, rozheganú posteľ, depresívny pohľad na priemyslom zdevastovanú krajinu, sibírsku zimu, hodinové zápchy, či nekonečné presuny z jedného konca krajiny na druhý.

Čaru KHL v minulosti neodolali Richard Zedník, Jozef Stümpel, Pavol Demitra, Ladislav Nagy či Branko Radivojevič. Nič zvláštne na tom nebolo. Ibaže dnes žijeme iné časy.

Kluby verejne podporujú Putina