Vyzvali Šťastných na súboj. Hughesovci sa po prvýkrát stretnú v jednom zápase NHL

NEW YORK. Vychovať z dieťaťa hokejistu. Takýto sen sníva nejeden rodič. A dívať sa naň v NHL je obrovským bonusom. 

Ak sa z celej rodiny do súťaže dostane čo i len jeden člen, ide o špeciálnu vec. Ale hneď traja? 

Slovákom sa to podarilo len raz. Ešte v časoch, keď v Československu panoval socializmus, emigrovali do Kanady bratia Šťastní a vytvorili bratské trio, ktoré dodnes mnohí označujú za najlepšie v dejinách NHL. 

V súčasnosti ich “vyzvali” veľmi schopní konkurenti.

Spojeným štátom americkým vyrástli tri hviezdy v jednej rodine. Quinn, Jack a Luke Hughesovci zažijú v noci z utorka na stredu veľký moment. Po prvý raz si zahrajú všetci traja v jednom zápase NHL. 

Z pivnice do NHL 

New Jersey Devils pricestujú na západné pobrežie Kanady do Vancouveru. V drese “diablov” hrávajú forvard Jack a obranca Luke. Najstarší z bratov Quinn je kapitánom Canucks. 

“Samozrejme, sníval som o tom, že jedného dňa budem hrať s bratmi v NHL. Keď sme sa hrávali v pivnici, bola to zábava, ale veľmi sme neverili, že sa to naozaj stane. Už len tá predstava je divoká. Traja súrodenci v jednom zápase. Čosi také sa asi nikdy nedialo veľmi často,“ povedal pred zápasom Jack. 

Traja bratia v jednom súboji v dresoch iných tímov si zahrajú len po deviaty raz v dejinách. Aktuálne v NHL okrem Hughesovcov pôsobia ešte Staalovci, ktorí sa takýmto spôsobom stretli v apríli.

“Samozrejme, splní sa nám sen. Pravdepodobne sme sa o tom bavili ako chlapci, keď sme sa kedysi ako deti hrávali s mini hokejkami. Teraz však budeme proti sebe bojovať o dva body. Budeme v prvom rade myslieť na naše výkony,” zvážnel Quinn. 

Nepôjde len o ich prvý stret v profilige. Bratia spolu nenastúpili ešte v žiadnom organizovanom stretnutí. 

“Ako dieťa som popravde ani nečakal, že sa nám to niekedy splní. Je to super. Dokazuje to odhodlanie našich rodičov, ako tvrdo pracovali, rovnako ako my traja. Bude to zábava,” teší sa najmladší z tria Luke.

Hokej na kurtoch 

V ich výchove a hokejovom raste zohral hlavnú úlohu otec Jim. Pracoval ako asistent trénera v Bostone Bruins a neskôr v Toronte Marlies (AHL). Po čase dostal funkcionársku rolu v Toronte Maple Leafs. 

Presťahovanie sa do najväčšieho kanadského mesta bolo - ako na to spomína Jim - pre vývoj jeho ratolestí rozhodujúce. 

Od roku 2006 nebolo zimného víkendu, aby ste nevideli Hughesovcov na ľade zaliateho tenisového kurtu. Ich nadšenie zdieľali ako otec, tak mama Ellen. Podporovali ich, neváhali s nimi na ľad vyraziť s taškami na pleciach hoci aj skoro ráno, predtým, než sa tam objavili ďalší ľudia. 

“Práve vtedy, keď mohli hrať vonku, budovali svoju lásku k hokeju,” myslí si Jim, ktorého cituje ESPN. “Nebol to tréning. Proste tam šli, aby sa mohli zabaviť. A so zábavou medzi nimi vždy bolo aj súťaženie.”

Rodina neraz strávila na štadiónoch aj celé doobedie. Bratia hrávali v troch rôznych vekových kategóriách a keď mali zápasy hneď po sebe, štadión sa stával ich druhým domovom. 

Bratia sa navzájom sledovali a porovnávali radi. Nebyť ich vrodenej súťaživosti, podľa Jima by sa nedostali všetci traja do NHL. 

Bratia si zas myslia, že ak by nevyrastali pod dozorom otca, nikdy by sa z nich nevyprofilovali hokejisti, akými sú dnes. 

“Veci, o ktorých hovoril 20-ročným prospektom, nám rozprával, keď sme mali dvanásť,” spomína Jack. “Kedykoľvek sme spolu pozerali zápas, vyzeralo to, akoby sme mali konzultáciu s video trénerom.”

K najvyššiemu hokejovému levelu mali vďaka otcovi vždy blízko, keďže pracoval pre Maple Leafs. Po drafte 2014 s nimi na niekoľko týždňov býval William Nylander, hviezdny útočník Toronta.

Klan obrancov 

História rodiny Hughesových je už dlhé desaťročia úzko spätá s hokejom. 

Ich otec hrával v druhej polovici osemdesiatych rokov za univerzitu v Providence, ktorej bol rok dokonca kapitánom. Bol produktívnym obrancom. Jeho štýlom sa inšpirovali Quinn i Luke.

Začiatkom deväťdesiatych rokov to skúšal ako profesionál v nižších súťažiach, dokonca si odkrútil sezónu vo Švédsku, ale po sezóne 1990/91 sa dal na trénerskú dráhu. 

Mama Ellen, zaslobodna Weinbergová, reprezentovala Spojené štáty americké na majstrovstvách sveta v roku 1992. Aj ona bola obrankyňou. V piatich dueloch šampionátu zaknihovala štyri asistencie a pre svoju krajinu získala striebro.

Strýko Marty Hughes je od brata Jima mladší o dvanásť rokov. Takisto bol univerzitným obrancom, hral v Bostone, neskôr to skúšal v ECHL či Škótsku. Do NHL sa nikdy nepozrel. 

A v Bostone hral ešte jeden člen rodiny, bek Teddy Doherty, bratranec bratov Hughesovcov. V poslednej sezóne v NCAA sa stal kapitánom univerzitného mužstva a rovnako ako strýko Marty hrával v ECHL. Vyskúšal si aj AHL, ale len na jeden zápas. Kariéru ukončil po sezóne 2016/17. 

Potenciál predbehnúť Šťastných 

Z rodiny obrancov sa vymyká len produktívny útočník Jack. Ten sa stal v roku 2019 jednotkou draftu a dnes patrí k najväčším hviezdam súťaže. 

To sa dá povedať aj o jeho bratovi Quinnovi. Zadák Vancouveru je momentálne s 34 (9+25) bodmi v 25 stretnutiach piatym najproduktívnejším hráčom NHL a jej najproduktívnejším obrancom. 

Luke sa ako zelenáč učí. V roku 2021 si ho Devils vybrali zo štvrtej pozície na drafte, ale už teraz, vo svojej nováčikovskej sezóne, ukazuje veľký potenciál a schopnosti, ktoré ak vybrúsi, tiež sa môže zaradiť k elitným obrancom NHL.

Bratské trio už dnes drží jeden rekord. Sú najvyššie draftovanou trojicou súrodencov v dejinách súťaže. Jack bol jednotkou, Luke štvorkou a Quinn sedmičkou. 

Pri ich sľubnom vývoji sa už teraz naskytá otázka, či sa jedného dňa stanú historicky najúspešnejším triom. Našliapnuté majú dobre, spolu už pozbierali 528 bodov a ich kariéry sú stále v úvodnej fáze. 

Rekord NHL drží trojica Šťastných. Dokopy získali 2169 bodov. Z trónu ich teoreticky môžu zosadiť Eric, Jordan a Marc Staalovci, ktorí zaznamenali 1945 bodov, avšak ich kariéry už sa chýlia ku koncu. 

A tak sa ich reálnymi vyzývateľmi zrejme stanú traja americkí mladíci, ktorí majú hokej v génoch.