Päťstý gól dal s cudzou hokejkou. Bondra ho strelil pred 15 rokmi

„Gól! Peter Bondra strieľa 500. gól v NHL!“ kričal komentátor, kým sa televízni diváci dívali na povestný úsmev slovenského ostrostrelca v objatí spoluhráčov. Písal sa 22. december 2006 a Peter Bondra sa stal druhým slovenským hokejistom, ktorý pokoril magickú métu.

Rovnako, ako jeho predchodca Stan Mikita a následník Marián Hossa, to dokázal v drese Chicaga Blackhawks.

„A skutočne je to až taká veľká udalosť?“ opýtal sa PETER BONDRA so skromným úsmevom ešte pred začiatkom rozhovoru. Počas uvoľnenej polhodinovej debaty priblížil nielen zákulisie jubilejného gólu, ale vytiahol aj historky zo svojej kariéry. Podelil sa o názory na Ovečkina, Fehérváryho či Cháru a prezradil, čo si myslí o (ne)vyradení svojho čísla vo Washingtone.

Onedlho uplynie 15 rokov od vášho 500. gólu v NHL. Ako si na túto udalosť spomínate?

Moja najväčšia spomienka na to je taká, že päťstý gól som nedal hokejkou, s ktorou som zvyčajne hrával. Roky som hrával s hokejkami značky Sher-Wood, lenže keď som prišiel do Chicaga, doniesol som si hokejky len na zopár týždňov a minuli sa mi. Keďže mi výrobca nestihol dodať nové, musel som si zobrať spoluhráčovu hokejku značky Easton, a práve s tou sa mi podarilo streliť päťstý gól.

Aj si pamätáte, ktorý spoluhráč to bol?

Mám ju doma, ale neviem presne. Tie hokejky som našiel v šatni, tak som sa snažil vziať si takú, ktorá by mi pasovala. Musím sa pousmiať, lebo Easton ako výrobca to zaregistroval, a ako poďakovanie mi poslali dvanásť pamätných hokejok s nápisom „päťstý gól“ a dátumom.

Ten gól padol v poslednej sezóne vašej kariéry. Dá sa povedať, že to bol v tom čase váš cieľ? Že ste hrali, aby ste pokorili „päťstovku“?

Ani veľmi nie. Bol som zdravý, mal som chuť pokračovať. Mal som však už svoje rodinné povinnosti, rástli mi deti, hrali hokej, preto som nepodpisoval zmluvu hneď na začiatku sezóny, aby som bol s nimi. Pred poslednou sezónou bola moja najväčšia motivácia získať Stanleyho pohár. Ponuka od Chicaga v decembri bola veľmi zaujímavá, navyše som sa s vedením dohodol, že ak by to mužstvu nevyšlo, boli by ma ochotní vymeniť k favoritovi na Stanley Cup.

Po päťstom góle vám tlieskala celá hala Chicaga, dostali ste standing ovation. Ako si spomínate na tamojších fanúšikov?

Veľmi v dobrom. Ten pocit z päťstého gólu si viem doteraz predstaviť, bolo to o to špeciálnejšie, že sme hrali doma v Chicagu proti Torontu. Dva kluby z Original Six.

Keby ste to mali porovnať s Washingtonom? Kde to viac žilo hokejom?

Ako v čom. Na túto otázku vám asi nebudem vedieť odpovedať. Blackhawks už v tom období začínali draftovať hráčov ako Duncan Keith či Brent Seabrook, mali tam sľubnú budúcnosť, aj mesto to začalo cítiť. Je ťažké takto to porovnávať. Washington je moja srdcovka, tu som strávil takmer celú kariéru, tu som si založil rodinu. Hlavným cieľom v mojej kariére bol úspech s Washingtonom.

Vo Washingtone ste začínali kariéru a stali ste sa tam klubovou legendou. Kolujú o vás historky, že ste pred svojím debutom nikdy nevideli zápas NHL. Je to pravda?