Slovenskú extraligu predbehli aj Nemci či Rakúšania. Priamy zostup má viac negatív ako pozitív

BRATISLAVA. Slovenská hokejová extraliga sa podľa americkej stránky puckempire ocitla na 11. mieste v porovnaní kvality jednotlivých líg. Aj keď sú takéto hodnotenia vždy veľmi subjektívne, dá sa s ním viac súhlasiť ako nesúhlasiť.

Jedenáste miesto môže byť pre niekoho neuspokojivé, ale pre znalých problémov v slovenskom hokeji ho skôr môžeme vnímať ako lichotivé. Veď si len zoberme, že tento rok Slovensko nemalo ani jedného účastníka v hokejovej Lige majstrov.  

Slovenskú extraligu predbehli dve najväčšie ligy v zámorí (NHL a AHL), špičkové súťaže v Európe, ale aj druhá švédska liga, ICEHL (rakúska nadnárodná liga) a nemecká DELka.

Dorovnanie elitných európskych líg, ako je napríklad česká extraliga, je úplná utópia.

Inšpiráciu by sme však mali hľadať práve v kvalitnejších ligách. Jednou z nich môže byť aj systém postupu, resp. zostupu z najvyššej súťaže. 

Téme sa venuje najnovší diel podcastu Hokejový BOSS 

Klamlivá vyrovnanosť ligy 

Slovenská hokejová extraliga sa posledné roky hrdí, že patrí medzi najvyrovnanejšie. Toto tvrdenie sa často schováva za priamy zostup, ktorý u nás platí. Je to klamlivé a ľahko vyvrátiteľné.

Navyše ani v zahraničí tento model nie je populárny. Len slovenská extraliga a nemecká DELka má priamy zostup. Prečo vznikol pocit, že tento spôsob robí extraligu vyrovnanou? Prvým dojmom. 

Tento spôsob vypadávania sa prvý rok po zavedení osvedčil. V sezóne 2022/23 z extraligy vypadol Prešov, keď po tuhom boji s Mikulášom a Nitrou zostúpil do Slovenskej hokejovej ligy (SHL), alebo ako ju väčšina ľudí doteraz volá, 1. ligy.

Na oba tímy Prešov stratil 6 bodov, čo pri trojbodovom systéme vlastne znamená len jeden vzájomný zápas.  

Minulú sezónu vypadol nováčik z Humenného, ktorý posledné týždne základnej časti de facto už len dohrával a čakal na zostup. Na Nové Zámky stratil 12 bodov a na postup do predkola play off 18.

V aktuálnej sezóne Nové Zámky dohrávajú súťaž nie týždne, ale už dva mesiace pred koncom základnej časti. Novozámčania stratia na predposledného viac ako 30 bodov, na predkolo play off možno aj 40.  

Niekto môže oponovať, že ostatné tímy sú možno viac natlačené v strede tabuľky, to by sa však dialo aj bez priameho zostupu. Dáta od sezóny 2003, keď zaviedli trojbodový systém, hovorí jasne.

Liga je najzaujímavejšia, keď sa hrá baráž. Či už klasická, keď posledný extraligista nastúpi v baráži proti majstrovi prvej ligy, alebo rozšírená, ktorú zaviedol Richard Lintner ako riaditeľ ligy počas troch ročníkov od sezóny 2015/16. Mimochodom, hokejová extraliga nemá už dva roky žiadneho riaditeľa.  

Ako sa to nakoniec (asi) skončí? 

Po skončení minulej sezóny sa stretli zástupcovia klubov a 75% z nich hlasovalo za vznik baráže.

Hokejový zväz, ktorý riadi súťaž zo všetkých stránok ich nevypočul a presadil si už zaužívaný systém priameho zostupu. Zväz argumentoval, že systém ligy s priamy zostupom pomáha prvej lige, prináša extralige vyrovnanosť a je atraktívny pre diváka.

VIDEO: Nový diel podcastu Hokejový BOSS

Pri prvom bode sa s ním dá súhlasiť, s tými ďalšími však už nie. Veď čo je atraktívne na tom, že Nové Zámky, ktoré rozpredali takmer celý káder, dostali 12 gólov v Poprade?

Aby bolo jasné, to nie je kritika manažmentu Nových Zámkov. Skôr len logické vyústenie toho, že nechcú skončiť sezónu v astronomických červených číslach. 

Už v priebehu oboch minulých ročníkov sa ozývali hlasy manažérov o tom, že ich tento systém žmýka z peňazí, keďže snaha zachrániť sa je enormne drahá.

Nezachytíte úvod sezóny, dostanete sa do problémov a na vyprázdnenom hráčskom trhu musíte začať preplácať ostatných. Keď tak aj urobíte, efekt je viac ako otázny. 

V jednom bode sa však manažment posledného tímu musí rozhodnúť. Športovo staviť všetko na jednu kartu a snažiť sa zachrániť za každú cenu, alebo odovzdať zbrane v januári. Ani jedna cesta nie je správna. Takto je to však aktuálne nastavené. 

Nie je tajomstvo, že mnoho klubov v extralige je aj bez záchranárskych prác s rozpočtom úplne na hrane.

Úplne najväčšie negatívum je, že kluby aktuálne už od prvého kola extraligy nemajú záujem dávať šancu mladým slovenským hokejistom. Tí potrebujú často desiatky zápasov, niekedy až niekoľko sezón, aby sa stali plusovými hokejistami.  

Pritom s mladými to po čase ide, ak dostanú šancu. Tých zopár kvalitných čo v extralige hrajú, pravidelne dostávajú šancu v reprezentácii, kde sa ukazujú veľmi pekne. 

Samozrejme česť výnimkám, ako napríklad v Nitre, kde sa im darí zapracovať juniorov viac ako v iných tímoch. Otázka je, ako by to vyzeralo ak by náhodou hrali o záchranu, ako v sezóne 2022/23.... 

Generácia hráčov narodených do roku 1990 pomaly odchádza a nedarí sa ju v extralige zaceliť slovenskými mladíkmi.

Preto v nej až na zopár mien hrajú prím najmä legionári. Tých môžu mať kluby na zápasovej súpiske až sedem. To je tiež veľa. Ale je to už úplne iná téma.   

Tak si to zrekapitulujme. Extraligové kluby živoria, hrá nám v nej množstvo cudzincov a nevychovávame si širšiu základňu mladých hráčov.  

Azda po sezóne hokejový zväz už nepôjde proti väčšine extraligových klubov. Lebo súdiac podľa tejto sezóny, už minulý rok bolo neskoro. Pre dobro celého slovenského hokeja. 

Viac sme sa tejto téme venovali v najnovšom diele podcastu Hokejový BOSS. 

Tabuľka Tipos extraligy