DOXXbet Vlci Žilina napísali v sezóne 2024/25 jeden z najkrajších príbehov slovenského hokeja.
Ako nováčik v Tipos extralige vybojovali bronzové medaily a prekvapili nielen vlastných fanúšikov.
„Do decembra sme sa ešte len hľadali. Potom to celé sadlo a tím sa dostal na vlnu. Bolo to krásne sledovať,“ hovorí tréner MILAN BARTOVIČ o sezóne, ktorá ozdobila žilinskú hokejovú históriu.
Čo pre vás a klub znamená zisk bronzových medailí?
Znamená to pre mňa aj pre celý klub naozaj veľa. V extralige rozhodne nie je automatické, že tím, ktorý práve postúpi, ide rovno po medailu.
Od začiatku sme si nastavili systém a vytvorili sa pracovnú atmosféru. Celá organizácia fungovala. Chalani išli naplno počas celej sezóny. Bola to dlhá, ale krásna cesta.
Samozrejme, keď sme sa dostali až do semifinále, túžili sme ísť ešte ďalej. Škoda, že sa nám to nepodarilo. Po prehranom siedmom zápase som cítil sklamanie. Chýbal nám krôčik.
Ale aj tak, keď som si spätne premietol, čo sme všetko ako tím dokázali, bol som na chlapcov nesmierne hrdý. Pre žilinský hokej je to úspech.
Líšili sa vaše očakávania pred sezónou od toho, čo nakoniec tím dosiahol?
Na začiatku sme sa sústredili na základný cieľ – dostať sa do play off. Pre niektorých to bola vysoká méta. Vedeli sme, ako chceme pracovať a že máme kvalitný tím, ale nepredbiehali sme. Nepozerali sme sa príliš dopredu, ale sledovali sme cestu, ako sa tam dostať.
Počas sezóny prišlo k zmenám v kádri – niektorí hráči odišli, iní pribudli – a až postupne, niekedy okolo decembra, sa to celé začalo usádzať. Potom sme to začali dopĺňať tak, aby sme boli čo najúspešnejší v play off.
Nikto neočakával veľké veci, snažili sme sa pracovať deň za dňom a pomalinkou prácou sme sa chceli dostať čo najvyššie.
V decembri mužstvo výrazne zlepšilo svoju výkonnosť. Čo bolo podľa vás kľúčové, aby si tím sadol a prišiel zlom?
Bol to proces. Ako nováčik sme mali veľa nových hráčov, a hoci niektorí u nás už boli z prvej ligy, väčšina sa spoznávala. Iné tímy mali výhodu, že jadro kádra ostalo pohromade a hráči poznali systém aj štýl práce trénera.
Pre nás bolo dôležité, aby sme si všetko nastavili a každý rozmýšľal podobným štýlom. Na začiatku sezóny sme si povedali, že máme čas do začiatku decembra. Ten zlom okolo decembra potvrdil, že keď si veci sadnú, výsledky sa dostavia.
Tím sa dostal na vlnu a už to bolo krásne sledovať.
Ako ste reagovali na odchod Nicka Jonesa, vášho najproduktívnejšieho hráča? Bolo náročné tím namotivovať?
Nebolo to jednoduché ani pre hráčov ani pre trénerov. Nick bol veľký profesionál a líder na ľade aj mimo neho. V mnohom ukazoval cestu – ako sa má trénovať, ako pristupovať ku každému dňu.
Ale keď za nami prišiel s ponukou, že má šancu ísť do Pardubíc, vedeli sme, že mu v tom nemôžeme zabrániť. Bola to pre neho obrovská šanca, ako sa posunúť ďalej. Sme klub, ktorý hráčom nebráni v raste.
Našťastie sa nám podarilo veľmi rýchlo reagovať – prišli hráči ako Ranford, Tkáč. Získali sme i tretieho brankára Rychlíka. Myslím si, že sme situáciu zvládli výborne.
Boli v tíme hráči, ktorí vás počas sezóny vyslovene prekvapili?
