Mohol hrať aj v NHL. Po tragickej smrti Luďka Čajku sa menili hokejové pravidlá

Z tých záberov dodnes mrazí. V piatok 5. januára 1990 sa v Košiciach sa hral zápas 32. kola federálnej hokejovej ligy medzi domácimi VSŽ a hosťujúcim Zlínom, naživo ho vysielala aj Československá televízia.

Do konca zostávali necelé tri minúty, keď sa za pukom rútil obranca Zlína Luděk Čajka a košický útočník Anton Bartánus. Čajka zrazu stratil rovnováhu, prudko v plnej rýchlosti narazil hlavou do mantinelu a zostal nehybne ležať na ľade.

Zo striedačiek sa k nemu ponáhľali obaja tímoví lekári, neskôr sa pridali ďalší, ktorí boli na zápase v hľadisku. Na košickom zimnom štadióne zavládlo ticho.

Luděk Čajka v ten večer utrpel zranenia nezlučiteľné so životom. Zomrel 14. februára 1990, pred 35 rokmi.

Získal bronz, draftovali ho Rangers

Odchovanec havířovského hokeja patril v 26 rokoch už medzi skúsených hráčov a pred sebou mal nádejnú kariéru.

V najvyššej súťaži pôsobil od sezóny 1983/84 v drese TJ Gottwaldov (od začiatku roku 1990 nesie mesto opäť pôvodný názov Zlín). Vojenčil v Dukle Jihlava, kde si jeho výkony všimli aj reprezentační tréneri a v tíme ČSSR debutoval v príprave na MS 1985 proti Kanade.

Reportáž G-B-S o tragédii (video nie je vhodné pre citlivé povahy)

Na svetovom šampionáte si zahral o dva roky neskôr - vo Viedni 1987 prispel k zisku bronzu a zaujal aj skautov z New York Rangers, ktorí si ho po turnaji vybrali v drafte NHL.

V najvyššej súťaži odohral dovedna 297 zápasov a strelil 33 gólov - posledný v osudnom zápase proti Košiciam.

Lekár vedel, že je zle

„Bola celkom obvyklá situácia, medzi Čajkom a Bartánusom nebol žiadny bezprostredný kontakt. Zlínsky obranca náhle stratil rovnováhu, zrejme nabehol do ryhy v ľade alebo na podobnú nerovnosť, a bez akejkoľvek koordinácie narazil do mantinelu. Osobne vylučujem priame zavinenie,“ opisoval rozhodca zápasu Dušan Skačáni pre vtedajšiu Mladú frontu.

„Korčuľovali sme za pukom. Snažil som sa Luďkovi nadvihnúť hokejku, aby nebolo zakázané uvoľnenie. Náhle stratil rovnováhu a narazil na mantinel. Je to nepochopiteľné.

Ponáhľali sme sa k nemu, násilím mu otvorili ústa a náš doktor Klíma sa snažil vytiahnuť jazyk a zaviesť umelé dýchanie. Potom už sa nám všetkým začali hrnúť do očí slzy,“ vravel novinárom zdrvený Bartánus.

Lekár Miloslav Klíma v momente ako videl, čo sa stalo, vedel, že je zle. „Náraz bol mechanizmus podobný teleskopu. Výsledok bol hrozný - rozbité stavce, kompletne prerušená miecha,“ vysvetľoval pred rokmi pre Korzár.

Zraneného hokejistu previezli na kliniku úrazovej chirurgie na Rastislavovej ulici, kde sa v noci podrobil dva polhodinovej operácii. Na chvíľu sa prebral z bezvedomia - naposledy.

Prognózy neboli priaznivé. Lekári mu napriek maximálnej snahe nedokázali pomôcť. Organizmus športovca bojoval v kóme ešte štyridsať dní.

IIHF menila pravidlá

Po smrteľnom zranení československého obrancu došlo k zmene pravidiel pri posudzovaní zakázaného uvoľnenia.

Dovtedy sa pískalo len v prípade, že sa prvý dotkol puku brániaci hráč - preto dochádzalo ku korčuliarskym súbojom o nahodený puk.

Podľa upravených pravidiel IIHF sa pískalo zakázané uvoľnenie už v momente, keď puk prešiel bránkovú čiaru.

Tragédia tiež odštartovala v Československu diskusiu o úrazovom poistení hráčov. Zimný štadión v Zlíne dnes nesie meno Luďka Čajku.