Ani dvojstý gól Chovana neprerušil košický zlý sen, Spišiaci to zvládli aj s juniormi

KOŠICE. Ani viac ako štyridsať striel na bránku nestačilo obhajcom majstrovského titulu na novoročné prerušenie nepriaznivej série.

V zápase so Spišskou Novou Vsou Košičania prehrávali už po 24 sekundách, v oslabení dokázali vyrovnať a hoci viackrát v zápase svojho súpera poriadne zatlačili, nedokázali ho zlomiť.

Naopak hostia v polovici druhej tretiny využili jednu z viacerých chýb košickej defenzívy na vedúci gól a domácich definitívne zlomili v záverečnej power-play gólom do prázdnej bránky.

Druhý košický gól z hokejky Michala Chovana desať sekúnd pred koncom zápasom bol už len slabým výkrikom do tmy.

Málo gólov, veľa prihrávok

„Je to veľká škoda. Mali sme tam výpadok možno nejakých osem či desať minút, ale inak sme hrali to čo sme chceli. Hrali sme v ich pásme, strieľali, tlačili sa do bránky.

Chcelo to viac gólov. Sme v situácii, keď si nemôžeme dovoliť zahrať zlých desať minút,“ pustil sa do hodnotenia ďalšieho košického zakopnutia kapitán Michal Chovan.

Najväčším problémom podľa neho je to, že Košičanom akoby zvlhol pušný prach.

„Dávame veľmi málo gólov a tak nemôžeme vyhrávať ani doma ani vonku. Pracujeme na tom na tréningoch každý deň, nahadzujeme na bránku, ideme do súbojov pred ňou.

Aj dnes sme fyzicky hrali dobre, dohrávali súboje, nemôžem nikomu nič vyčítať až na tých desať minút, keď nás zatlačili. Dali sme do toho všetko, ale nepadá nám to tam. Nemôžeme skladať zbrane a nejak veľmi o tom rozmýšľať.

Potrebujeme sa chytiť nejakým dobrým víťazstvom a ja verím, že sa to nakopne,“ zdôraznil Chovan, ktorý si ani neuvedomil, že jeho gól mal poradové číslo 200 v slovenskej extralige: „Teraz je to asi tá najnepodstatnejšia vec. Snažím sa čo najlepšie odviesť svoju robotu pre tento tím a nechať na ľade srdce. Tých dvesto gólov zodpovedá aj môjmu veku. Musím poďakovať všetkým, s ktorými som hral a pomohli mi k tomu.“

Na Chovana nadviazal aj tréner Dan Ceman. „Hrali sme dobrý hokej, no mám pocit, že sme si niekedy až príliš prihrávali a chceli dať gól do prázdnej bránky.

Šance si vytvárame, ale musíme zapracovať na tom, aby sme ich premieňali na góly," hľadal príčiny slabej efektivity Ceman.

Ako dodal, podľa štatistík jeho zverenci počas decembrovej zlej série mali viac šancí na gól, ako v novembri, keď naopak ťahali šnúru víťazstiev.

Fanúšikovia chcú budíček

Veľký ľad košickej Steel Arény bol pre súperov odjakživa strašiakom. Od jej otvorenia v roku 2006 tu súperi aj v tých najhorších košických obdobiach vyhrávali len sporadicky a tak je aktuálnych päť domácich prehier v rade smutným historickým zápisom.

Uvedomujú si to aj hráči. „Všetci súperi tu idú s tým, že sa tu hrá ťažko na tomto veľkom ihrisku. Musíme to začať viac využívať,“ poznamenal útočník Patrik Rogoň, ktorý nie je prekvapený ani z toho, že aj po prehre sso Spišskou Novou Vsou sa z fanúšikovského sektora ozýval pokrik „budíček“.

„Stále nás povzbudzujú, chodia za nami aj vonku a my im to musíme začať vracať v podobe víťazstiev,“ dodal Rogoň.

Výsledkové trápenie obhajcu majstrovského titulu trvá už vyše mesiaca a hoci to hráči nepripúšťajú, tlak a nespokojnosť, zrejme nielen u fanúšikov, sa stupňuje.

„Hokej a šport je vždy o tlaku, či sa vyhráva, či prehráva. Je to teraz o niečo horšie, ale musíme držať všetci spolu a dostať sa z toho sami.

Nechcem hovoriť o tom, že sa trápime. Stále verím, že to príde. Vieme, aký máme tím, podmienky, trénerov.

Sústredíme sa na ďalší zápas a ja verím, že sa nakopneme. Sezóna je ešte dlhá a ešte sa len bude lámať,“ myslí si Chovan.

Mladí sa výzvy nezľakli