RIGA. Vo výbere slovenského národného tímu sa vďaka filozofii trénera Craiga Ramsayho každoročne objavujú aj prekvapivé mená. Výnimkou nie sú ani MS v roku 2023.
Slovensko na turnaj opäť poslalo mladý tím. V bránke sa výborne predviedol Samuel Hlavaj, gól Čechom a z nájazdu aj Kanaďanom strelil Martin Chromiak a do obrany prišiel ako jej líder 19-ročný Šimon Nemec.
Azda najväčším prekvapením na súpiske však je obranca František Gajdoš. Do tímu ho zobrali vďaka výbornej sezóne v Nitre a následnej presvedčivej príprave. Keď sa dozvedel finálny verdikt, ihneď volal domov.
Ako vraví jeho otec František, pocity boli neuveriteľné. Dvadsaťjedenročný Gajdoš napísal históriu rodného mesta. Je prvý Bardejovčan, ktorý hrá na veľkom seniorskom hokejovom turnaji.
Ohromná novinka pre mesto
S hokejom začínal v rodnom meste. Pre deti v Bardejove tak môže byť vzorom.
„Pre nás to je aj povzbudenie do ďalšej práce, keďže ako malý klub s hráčskou základňou zhruba 200 detí, vychovávame hráčov od predprípravky cez žiakov a neskôr aj v doraste,“ hovorí tréner Patrik Sokoli pôsobiaci v klube Mládež HC 46 Bardejov. Gajdoša viedol v žiackych kategóriách.
Bardejov nepatrí medzi hokejové bašty. Výraznejšie zastúpenie mal skôr v ženskom hokeji. Reprezentačnou kapitánkou bola na niekoľkých majstrovstvách sveta tamojšia rodáčka a odchovankyňa Lívia Lučová.
Gajdošova nominácia preto neušla takmer nikomu z mesta na severovýchode Slovenska. Písali o ňom tamojšie weby, oslavoval ho profil hokejového klubu.
„Neviem, či je hviezda, ale myslím si, že všetci Bardejovčania sú naňho hrdí. Z Bardejova ešte pred ním seniorský hokejový reprezentant nevzišiel, a to ani v príprave, nie to ešte na majstrovstvách sveta. Každý, s kým som sa rozprával, mu drží palce,“ povedal František starší o synovi.
Ako sestra, no predsa iný
Pre Sportnet vyrozprával jeho hokejový príbeh.
„S hokejom začal, keď bol druhák na základnej škole, mal sedem-osem rokov. Začal chodiť do hokejovej triedy v Bardejove. Bola to najmä jeho iniciatíva. Najprv chcel hrať futbal, skúsil aj kickbox, ale v tom sa veľmi nenašiel. Keďže jeho spolužiaci hrali hokej, rozhodol sa, že chce hrať tiež, a tak sme ho prihlásili,“ spomína.
Podľa trénera Tomáša Ivana, ktorý ho pozná ako tréner aj sused, bol odmalička veľkým športovým talentom. Keby ste mu dali basketbalovú loptu, stal by sa basketbalistom, ak futbalovú, bol by futbalista.
Pohybové nadanie majú v rodine. Jeho sestra bola od 16 do 20 rokov reprezentantkou Slovenska v basketbale.
Povahovo sú však rozdielni. „Sestra bola výbušnejšia, on je odmala psychicky vyrovnaný, všetko berie s pokojom. Keď vysoko prehrávali, pýtal som sa ho, či mu to nevadí. Odpoveď bola: Nie,“ usmieva sa Gajdoš starší.
František Gajdoš v drese Mládež HC 46 Bardejov. (Autor: Tomáš Ivan)
Prioritou trénerov v Bardejove je vychovať dobrých hokejistov a poslať ich do lepších klubov. To bol aj Gajdošov prípad. Osamostatniť sa musel krátko po trinástych narodeninách.
„Keď býval s nami v Bardejove, chodieval na veľa turnajov a časom ho pozvali do Poruby. Išiel tam na skúšku, zapáčil sa im a nechali si ho,“ pokračuje otec reprezentačného debutanta.
„Rozhodovali sme sa aj s ním, či tam pôjde, či to zvládne. V júni mal trinásť a v septembri išiel do Česka. Povedal som mu, že ak chce niečo dosiahnuť, bolo by dobré, keby išiel. Rozhodol sa, že chce. Chodil tam na základnú školu, starali sa oňho, dali mu ubytovanie na štadióne.“
Typologická zmena
František je dnes obrancom, avšak je výnimočne univerzálny. Je to tým, že začínal v útoku.
„Ferko chcel dávať góly stále, už odmala. Pamätám si na jeho prvú vetu v treťom ročníku, keď veľmi chcel hrať na pozícii centra. Je vzácnym hráčom, pretože dokáže zahrať aj vzadu aj vpredu,“ povedal o ňom Ivan.
„V siedmom ročníku ho tréner Sokoli začal posúvať z centra, ktorý má na starosti viac-menej defenzívne úlohy, dozadu. Fero sám na sebe zistil, že je veľmi komplexný.“
Tréner Sokoli si Gajdoša pamätá ako hráča s dobrými fyzickými parametrami, ktorému bránenie nikdy nebolo cudzie. Preto sa ho rozhodol posunúť bližšie k vlastnej bráne.
Do Česka už putoval ako zadák. Najprv hrával tri roky v Porube a potom zaujal zástupcov pražskej Sparty. Počas trojročného pôsobenia v pražskom klube zmaturoval v odbore obchodný manažment.
„Dalo mu to veľa do života, keďže sa musel osamostatniť už v skoršom veku,“ povedal o synovom odchode do Česka Gajdoš starší. „Nebol tam úplne sám, išiel s rovesníkom Alexom Benkom-Rybárom. Hrali spolu odmala, takže to mal trochu ľahšie. Keď sme mohli, chodili sme za ním.“
Rast v Česku aj jeho prerod z forvarda na obrancu mu dali veľa. To, čo sa naučil, zúročil po návrate na Slovensko.
V roku 2020 po troch sezónach opustil Spartu a upísal sa Zvolenu.
„Hlavnú rolu v tom zohrali jeho preferencie. V Česku to nevyzeralo, že by mohol hrať za „áčko“ Sparty. V juniorke hrať nechcel, chcel vyskúšať mužský hokej. Keď prišla ponuka zo Zvolena, voľba bola jasná,“ vraví jeho otec.
Napokon to bolo správne rozhodnutie. V tej sezóne odohral prvých jedenásť zápasov medzi mužmi a na päť zápasov vypomohol juniorskému mužstvu.
V sezóne 2021/22 pôsobil na východe Slovenska, predovšetkým v Michalovciach, kde ukázal svoju všestrannosť, keď pri vysokom počte zranení musel suplovať nehrajúcich útočníkov.
Následne sa stal kométou ročníka 2022/23.
Obranca František Gajdoš v zápase proti Kanade. (Autor: JELENA LEVŠINA/IIHF)
„Do Nitry išiel na skúšku, dúfal, že si vybojuje post aspoň v tretej obrane. Napokon ho spárovali s Ivanom Švarným, čo preňho bola skvelá škola, priučil sa od neho.
Úprimne, nečakal som, že tá sezóna dopadne tak vynikajúco. Darilo sa mu, padalo mu to tam, hrával v oslabeniach aj presilovkách. Cítil sa tam dobre,“ ohodnotil Františkove výkony otec.
Nervóznejší ako zvyčajne
Vychoval reprezentačné prekvapenie. Gajdoš dosiahol v 50 stretnutiach Tipos extraligy 20 bodov, z toho sedem gólov. V príprave nastúpil do ôsmich duelov a podľa asistenta trénera Petra Frühaufa na každom tréningu bojoval ako o život.
Krátko predtým, ako mu dali vedieť, že cestuje do Rigy, napísal domov správu s textom: „Čakáme.“ Keď sa dozvedel radostnú zvesť, zavolal a doma vypukla eufória.
Prebiehajúci šampionát je u Gajdošových špeciálny.
„Sme nervóznejší ako bežne, ale veľmi mu to prajeme. Pred turnajom som povedal, že ak by si zahral hoci len minútu na šampionáte, už to by bol preňho veľký úspech. Užívame si každý jeden deň a nevieme sa dočkať, keď ho stretneme v Rige,“ povedal otec krátko pred stredajším odchodom do dejiska turnaja.
Gajdoš si pochvaľuje atmosféru v kabíne i vedenie trénera Craiga Ramsayho.
Doma ho sledujú pozorným okom.
„Sem-tam mu čosi poviem na jeho hru, asi už má na to aj nervy,“ smeje sa otec. „Sledujem jeho kroky odmala, preto niekedy čosi podotknem a aj keď ho to nie vždy poteší, myslím to v dobrom. Ale akceptujem, že on sám najlepšie vie, čo robí dobre a čo zle.“
Jeho rada pre syna? Nech je šťastný.
„Aby on sám mal radosť z toho, čo robí, aby bol hlavne on so sebou spokojný a aby zostal pokorný a skromný,“ uzatvoril František Gajdoš starší.
