Keď Zvolenčania padali ako salonky. Bambúch spomína na vybičované bitky o Hron

BANSKÁ BYSTRICA. Rivalitu medzi 'baranmi' a 'rytiermi' pozná dokonale. Bývalý obranca Lukáš Bambúch odohral desiatky bitiek o Hron a ako sám tvrdí, vždy sa v nich niečo stalo a zakaždým to bol zápas, na ktorý sa tešila celá BanskáBystrica i Zvolen.

Pred blížiacou sa sériou štvrťfinále, ktorej úvodný zápas je na programe v piatok, si zaspomínal na tie predošlé. 

Posledná sa odohrala pred deviatimi rokmi, tiež vo štvrťfinále. Postúpil Zvolen a nakoniec získal titul.

Prvé stretnutie vtedy vyhrali Bystričania, ďalšie štyri už HKM. Po druhom dueli rozvíril vášne práve Bambúch, ktorý si slovne rýpol do súpera:

"Po zápase som v rozhovore povedal, že asi neraňajkovali, keď nevládzu stáť nohách. Asi jedli salónky, preto tak padali," spomína s úsmevom robustný bek a pokračuje:

"Bol som nahnevaný, pretože sme dostávali góly v oslabeniach. My sme vždy hrali do tela a Zvolenčania začali byť nervózni, padali, simulovali, filmovali..."

Nemali ho radi

Emócie sa vtedy dali krájať. Okorenili každý zápas. "Bola to sezóna, kedy prišli aj hráči NHL, takže zápasy počas ročníka boli na ostrie noža.

Musím povedať, že Zvolen mal vtedy dobrý tím. Nakoniec, stali sa majstrami. Nevravím však, že postúpili zaslúžene. Vypadnutie nás veľmi mrzelo," doplnil Bambúch.

Po ukončí série vtedy reagoval na jeho slová Andrej Podkonický. Niekdajší hráč Zvolena a dnes tréner Slovana si navliekol na seba veľkú krabicu a dozadu napísal Bambúch s číslom 62:

"Toto si nepamätám, ale Zvolenčania ma nemali radi. Rovnako ako každý súper, proti ktorému som hral," vtipne podotkol.

Príjemnejšie spomienky má dnes 40-ročný bývalý hokejista na štvrťfinále spred jedenástich rokov.

Vtedy Banská Bystrica postúpila do semifinále a aj keď vypadla s Popradom, získala historicky prvú medailu, bronzovú.

Zvolen síce viedol 3:2 na zápasy, lenže v šiestom stretnutí 'barani' vyrovnali stav po dramatických nájazdoch:

"Mám to pred očami. Jeden z hráčov Zvolena strelil v nájazdoch gól, ale po dlhej debate ho rozhodcovia neuznali, pretože sa s pukom vrátil dozadu. Následne rozhodol Ján Sýkora."

"On mal tieto veci vždy skvelé. Vzápätí sme vyhrali siedmy zápas a postúpili. Vtedy strelil gól Braňo Kubka, to si vždy zapamätáte, keď sa mu to podarí," podpichoval bývalého parťáka z jednej obrannej formácie.

Chýba náboj

Bambúch zároveň tvrdí, že niekedy bola rivalita Banskej Bystrice so Zvolenom o niečom inom ako v posledných rokoch.

"Vtedy to boli sviatky. Vždy išlo o perfektné zápasy, vybičované s veľkými emóciami na ľade aj na tribúnach. Fanúšikovia mali medzi sebou zdravú rivalitu, vždy si to dali navzájom pocítiť, keď niekto prehral.

Vtedy to bolo výborné. Myslím si, že hlavne preto, že v tímoch bolo veľa domácich hráčov priamo z Banskej Bystrice. Teraz tí hráči nepoznajú pravý náboj derby proti Zvolenu," tvrdí Bambúch.

"Bolo to celkovo nabudenejšie a vyhecovanejšie, tvrdá bitka o Hron. Každý chcel vyhrať, nikto nechcel mesiac a pol počúvať, že prehral derby. Písali nám aj fanúšikovia, že musíme vyhrať. Žila tým celá Bystrica aj Zvolen, aktuálne je to komornejšie."

"Ak niekto zo Zvolena pracoval v Banskej Bystrici, v robote mu to dali pocítiť. Takisto naopak. Každý zápas priniesol zaujímavý moment. Vždy sa stalo niečo, čo tomu dalo ešte väčší náboj. Tie zápasy boli na veľmi tenkej hrane," spomína.

Rivalita aj doma

Raz dokonca Lukáš Bambúch odmietol ísť kvôli rivalite s manželkou na výlet: "Teraz to už tak neprežívam, ale žena ma vtedy volala na prechádzku na Pustý hrad, no keď som hrával hokej, tak som Zvolen mimo zápasov nechcel ani vidieť," prezradil.

Aktuálne je už prakticky neutrálny, avšak v práci má kolegov aj zo Zvolena: "Podpichujeme sa, no je to v kamarátskej rovine. Každopádne, nebudem klamať, taký zápas by som si ešte raz zahral," pousmial sa.

Zároveň ani nemal žiadne výčitky voči Branislavovi Kubkovi, bývalému spoluhráčovi z obrany, ktorý po troch titulov s Banskou Bystricou a krátkej prestávke v Česku i Nitre podpísal vo Zvolene, kde aj získal majstrovský titul.

"Ja ho stále podpichujem, že je môj najlepší zvolenský kamarát, keďže ich nemám veľa. Nie som si istý, ale možno je jediný," dodal ako vždy dobre naladený Lukáš Bambúch.