Pred rokom ukončil ANDREJ SEKERA bohatú hokejovú kariéru. V emotívnom rozhovore pre Sportnet prezradil, čo ho viedlo k tomuto rozhodnutiu a zaspomínal si na najlepšie momenty kariéry. 

Čo robí bývalý reprezentant teraz? „Som pánom svojho času. Nemusí mi nik vravieť, kde musím ísť a čo musím robiť. Celý život mi to niekto hovoril a teraz chcem mať od toho pokoj,“ prezradil tridsaťsedemročný obranca. 

Vlani v lete ste ukončili profesionálnu kariéru. Aký bol váš rok? 

Rýchly. Myslel som si, že mi hokej bude viac chýbať. Opak je však pravdou. Bol som s rodinou a deťmi, ktoré ma dosť zaneprázdňovali. Takisto i veci okolo domu. Vôbec som na hokej nemyslel. 

Máte nejakú prácu, ktorou sa momentálne živíte? 

Nepracujem. Dokončili sme si dom a pracujem okolo neho. Trávim čas s rodinou, raz za čas ideme na nejaký výlet a trošku si oddýchneme. Keď je pekné počasie, vždy si niekam vybehneme. V lete sme boli na dovolenke, v zime na lyžovačke. To sa mi často nestávalo, keď som hral hokej. Užívam si to. 

Keď ste hrali hokej, boli ste často mimo domova. Snažíte sa to rodine vynahradiť? 

Počas hokeja som bol pol sezóny na cestách. So starším synom som bol aj nebol. Mladšieho si užívam každý jeden deň a niekedy mi to dá pekne pocítiť.

V zámorí ste žili dlhé roky. Aký je život na Slovensku? 

Na Slovensku som bol vždy rád a rád som sa sem vracal. Samozrejme, niektoré veci mi tu trošku prekážajú, ale myslím, že nie som jediný. Sú to napríklad určité služby. Dúfam, že sa to pohne dobrým smerom a zlepší sa to. Najmä, čo sa týka starostlivosti o ľudí. Niekedy som bol z toho v šoku, aký je stav na Slovensku oproti svetu.  

Čo myslíte konkrétne? 

Napríklad zdravotníctvo a iné služby pre ľudí. 

Mali ste zlú skúsenosť, ktorá vás nemilo prekvapila? 

Keď som si musel do nemocnice nosiť vlastné veci. Videl som, koľko základných veci im tam chýba a v akých podmienkach personál pracuje. Niektoré oddelenia sú v katastrofálnom stave. Je to vždy smutné, keď vidím, že naokolo to funguje. 

Ľudia platia dane, tak by si zaslúžili nejaký štandard. Takisto si platia zdravotné poistenie, ktoré sa každý rok zvyšuje. Neviem, komu tieto peniaze idú. Verím, že sa to pomaly zlepší. 

Máte pocit, že tieto služby za posledné roky nenapredujú? 

Trochu. Stále to však ide veľmi pomalými krokmi, kým v ostatných krajinách to napreduje šprintom. 

Čo vravíte na to, že slovenská spoločnosť je rozdelená? 

Tri roky sa nehovorilo o ničom inom, iba koľko ľudí zahynulo, koľko je chorých a nakazených covidom-19. Nič pozitívne. Teraz prišla dúhová propaganda. Myslel som si, že iba v USA toho bolo veľa, ale už i na Slovensku sa to veľa tlačí do médií. Najlepšie je nesledovať televíziu a mať svätý pokoj. 

Idú voľby. Sledujete aj politiku a dianie okolo seba? 

Snažím sa. Určite pôjdem voliť, ale musím si dobre premyslieť koho. Stále je to ten istý kolotoč. 

Čo sú podľa vás najväčšie problémy krajiny, ktoré by mali politici riešiť? 

Zdravotníctvo, cesty, infraštruktúra, digitalizácia. Aby ľudia nemuseli chodiť na úrad a posielali oznámenia elektronicky. Funguje to všade vo svete. Systém treba zjednodušiť. 

Nemám nič proti ľudom z Ukrajiny alebo utečencom z krajiny, ktorá je postihnutá vojnou. Pre nich sa nájdu peniaze hneď, ale keď vlastní ľudia potrebujú pomôcť, tak sa peniaze hľadajú ťažko. Príde mi to scestné. 

V minulosti ste kritizovali korupciu na Slovensku. Zmenilo sa podľa vás niečo? 

Vymenili sa iba kabáty a to je všetko. Tá istá muzika, ale v inom prevedení. 

Do akej miery sa angažujete v hokeji? 

Vôbec sa neangažujem. Povedal som si, že chcem mať pokoj. Keď bude nejaká exhibícia, tak si pôjdem zahrať. Možno, keď budú deti staršie, tak sa tomu začnem venovať. Tiež je to tu beh na dlhé trate. 

Spomínali ste, že chcete podporiť šport v Prievidzi. Podarilo sa vám to nejakým spôsobom? 

Nepodarilo sa mi nijako pokročiť a ani sa mi najbližšiu dobu nepodarí. Robil som v lete hokejový kemp, keďže v Prievidzi nie je počas leta ľad a musí sa chodiť inam. Ak by som chcel niečo takéto robiť, tak by muselo byť viac ľudí naklonených a nie jeden človek. Bez pomoci mesta a štátu to nikdy nepôjde. 

Narážali ste na odpor?