Vypiplala Nepelu. Slávna trénerka chcela, aby každý vedel, kto bol Ondrík

BRATISLAVA. V mladosti sa venovala i kanoistike a okrem pádla držala občas v rukách aj husle, ale najviac jej učarilo krasokorčuľovanie. Jej zverenci dosiahli viacero úspechov na vrcholných podujatiach a toho najslávnejšieho vyhlásili za slovenského športovca 20. storočia.

Hilda Múdra, legendárna trénerka Ondreja Nepelu, zomrela vo veku nedožitých 96 rokov.

Narodila sa vo Viedni ako Hildegard Klimpel, jej rodina do Bratislavy často chodievala na výlet.

„U nás nebolo nič a v Bratislave zasa všetko,“ spomínala na mladosť v rozhovore pre SME. So smiechom dodala, že neskôr sa to obrátilo.

Vystupovala vo viedenskej ľadovej revue, so svojím budúcim mužom sa spoznala na turné: Jozef Múdry sprevádzal zbor po Slovensku.

Svadbu mali v roku 1947 v Modrom kostolíku.

„Keďže som nevedela po slovensky a kňaz zasa po nemecky, musela som sa tých pár slov naučiť naspamäť,“ prezradila.

Keďže po vojne nemčina vôbec nebola v Bratislave v obľube, rýchlo sa naučila po slovensky. Vrátila sa aj na ľad, vystupovala v bratislavskej revue a začala trénovať deti.

Triumf v Sappore

Raz ju oslovila jedna pani. V ruke držala sto korún a pohár domáceho džemu. Vraj jej syn sem chodí už dva týždne a nikto sa mu nevenuje.

„Peniaze som jej vrátila, džem som si nechala,“ opisovala začiatky úspešnej spolupráce Hilda Múdra.

Ten chlapec bol Ondrej Nepela, z ktorého vyrástol vynikajúci krasokorčuliar, päťnásobný majster Európy, trojnásobný majster sveta.

Triumfoval aj na zimných olympijských hrách v Sappore v 1972.

„Po povinných cvikoch mal obrovský náskok. Povedala som mu, že sa môže vo voľnej jazde aj na zadku šmýkať, aj tak vyhrá. Pri trojitom tulupe skutočne spadol, ale o zlato ho to nepripravilo,“ pripomenula víťaznú olympiádu Hilda Múdra.

Aj keby hala zhorela

Práve povinné cviky boli Nepelovou najsilnejšou stránkou. Po ZOH v Sappore sa však pravidlá zmenili, zaviedli aj krátky program, čím povinné cviky už nemali taký význam.

Nepela už chcel pokračovať ako profesionál v revue Holiday on Ice, no rok po olympiáde sa konali majstrovstvá sveta v Bratislave.

Sľúbili mu, že ak bude na domácom ľade súťažiť, potom ho pustia do zahraničia.

„Aj keby hala zhorela, musí to byť Nepela,“ stálo na jednom z početných transparentov.

Ondreja národ miloval.

Nakoniec vytúžený titul získal. V povinných cvikoch dominoval, v krátkom programe i vo voľnej jazde bol druhý, jeho celkové prvenstvo však nebolo ohrozené.

Do osemdesiatky na ľade

Nepela mal tragicky krátky život, skonal ako 38-ročný. Keď ho zvolili za slovenského športovca storočia, ocenenie prevzala pani Hilda.

Po kariére svojho najúspešnejšieho zverenca pôsobila v zahraničí, trénovala Švajčiarku Charlottu Walterovú či Chorvátku Sandu Dubračičovú.

Ešte ako 80-ročná stála na korčuliach, ale raz na tréningu nepríjemne spadla.

Na druhý deň jej začali tŕpnuť nohy, nakoniec musela absolvovať rehabilitáciu v Kováčovej.

Aby každý vedel, kto bol Ondrík

Aj po tom však pravidelne chodila na bratislavské krasokorčuliarske preteky. Bolo milou tradíciou, že víťaza mužskej kategórie na Nepelovom memoriáli dekorovala práve ona.

„Želám si, aby každý vedel, kto bol Ondrík. Možno by v šatni mohli pretekárom ukazovať o ňom nejaký krátky film, alebo pripraviť panel s informáciami o jeho živote,“ uviedla pri príležitosti pretekov v roku 2014.

„Všetci sme tu na počesť Ondreja Nepelu. On bol jeden z tých chlapíkov, čo nám dláždil cestu. Bola to ikona,“ ubezpečoval trénerku vtedajší víťaz Nepelovho memoriálu Američan Stephen Carriere.

Pani Hilda si nenechala ujsť ani majstrovstvá Európy v Bratislave v roku 2016.

Posledné roky žila v domove pre seniorov v Bratislave.