Prvú časť profilu Vladimíra Weissa st., ktorý 22. septembra oslavuje 60. narodeniny, nájdete na tomto odkaze >>>

BRATISLAVA. Potrpel si na bontón. Hráči museli byť pred každým duelom oholení a byť kompletne pripravení.

Aspoň tak to platilo, keď bol ešte trénerom slovenskej reprezentácie.

 „Napríklad, po jedle nesmie nikto odísť od stola skôr ako hlavný tréner. To je elementárna slušnosť, úcta k šéfovi,“ vravel tréner Vladimír Weiss v minulosti. 

 „Slúchadlá v ušiach pred zápasom? Mobily? Určite nie. Esemesky milenkám a manželkám môžu písať inokedy, v tom čase existuje len zápas,“ vysvetľoval.

Najúspešnejší tréner v dejinách samostatnosti oslavuje v nedeľu šesťdesiatku. Redakcia Sportnet opisuje jeho kariéru v druhej časti jeho príbehu.

"Chápem, že niektorí hráči to majú pri ňom ťažké, keď vybuchne. Ja som si tiež od neho vypočul urážky alebo nadávky. Ja som si však vytvoril hrošiu kožu okolo seba. Môj otec a Vlado Weiss sú dosť podobní," spomínal Ján Ďurica.

Bývalý reprezentant s Weissom toho prežil ako málokto. 

„Mám pocit, že naše futbalové životy sú prepojené. Je ako môj druhý otec. Veľakrát ma podržal,“ opisoval Ďurica.

Striekal z neho pot

„Keď prišiel pred zápasom do kabíny, striekal z neho pot. Bolo vidieť, že zápasom žije. Často som mal pocit, že keby mohol, vybehol by na ihrisko s nami,“ dodal Ďurica.

Weiss ho viedol v Petržalke, v Saturne Moskovská Oblasť aj v reprezentácii. 

„Keď som ho bližšie spoznal, zistil som, že futbalom žije od rána do večera. Mal som voči nemu obrovský rešpekt, ale nebál som sa ho. Takmer nikdy ma za nič nepochválil, práve naopak,“ vysvetľoval Ďurica.