BRATISLAVA. Fenomén. Prchký futbalový liečiteľ. Muž dvoch tvárí. V jednom momente je dojatý k slzám, za niekoľko minút nahnevane kričí. Jeho povolanie ho dojíma, štve, mučí, napĺňa.
Jeho blízki tvrdia: Má obrovské porozumenie, ale občas ostatných až nezmyselne sfúkne. Niekedy je príjemný a vtipný, inokedy otrávený a arogantný.
Najväčšie úspechy slovenského futbalu v ére samostatnosti sa spájajú práve s jeho menom. Vladimír Weiss st. dnes oslavuje šesťdesiatku.
Redakcia Sportnet vám prináša prvú časť jeho životného príbehu.
„Naozaj som ťažká povaha. Dotýka sa to však najmä mojich blízkych, manželky a detí. Niekedy som veľmi prísny, na druhej strane aj veľmi mäkký. Som rozporuplný, uvedomujem si to,“ priznal Weiss v minulosti pre SME.
Slovenský básnik a spisovateľ Ľubomír Feldek o ňom kedysi povedal:
Aj toto sa dozviete v článku
- Ako ho lákal do služieb jeden z najlepších trénerov?
- Ako si vybavil sám vojnu?
- Ako v pätnástich dostal ťažkú ranu?
- Ako ho to veľmi ovplyvnilo?
- Ako sa neľahko pretĺkal, prečo sa cíti ako samorast?
- Ako ho vyhodili a nevedel, čo so životom?
- Ako rozkopol dvere a letel stôl?
- Ako v čase veľkého úspechu prežíval obrovskú bolesť?
- Ako hučal ako besný, keď bol Kmotrík v šatni?
„Vlado je hrdina, ktorému by sa mali odpúšťať hriechy. Je ako básnik, ktorý v sebe nosí nekonečné emócie. Mám rád ľudí, ktorí sa rozplačú, keď je k plaču dôvod. A hnevajú sa, keď cítia krivdu.
Najskôr cíti, potom uvažuje. Je ako Shakespeare. Možno by mal začať písať básne,“ vravel Feldek a ešte dodal: „Mali by mu u nás postaviť sochu.“
