BRATISLAVA. So Slovanom Bratislava získal päť majstrovských titulov, bol neoddeliteľnou súčasťou československej reprezentácie, v ktorej sa svojho času stal nenahraditeľný.

V roku 1957 však bol príslušníkmi ŠtB odsúdený za údajnú špionážnu činnosť a putoval do uránových baní.

Legendárny Viktor Tegelhoff - in memoriam vstúpil do Siene slávy slovenského futbalu. Cenu na galavečere Futbalista roka 2024 prebral jeho syn Martin.

„Presného a jemného inžiniera futbalu nedokázal v jeho rokoch nikto napodobniť. Mal od samého začiatku futbalový talent, vodcovské schopnosti, strelecké umenie a techniku mohol vyučovať aj na univerzite,“ uvádza o ňom oficiálny web Slovana Bratislava.

Blázon do futbalu

Príbeh pokorného a skromného človeka sa začal 22. decembra 1918 v Ružomberku. Ako väčšina hráčov v tých časoch, futbalovo vyrastal na ulici.

„Hrával v deravých, zodratých topánkach. Bol blázon do futbalu,“ prezradil syn legendárneho futbalistu Martin Tegelhoff.

Prvé futbalové kroky urobil v žiackom tíme Ružomberka. Okrem talentu mal vrodené vodcovské schopnosti a techniku.

„Neraz mal ísť pásť husi, no radšej išiel hrať futbal. A husi mu ušli, za čo ho otec priviazal o stôl. Mama ho však pustila a opäť utekal hrať,“ dodal.

Debut už v sedemnástich rokoch

Strednú školu absolvoval Tegelhoff na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, súťažne hrával za ŠK Sokolče, za ktoré sa stal majstrom horného Liptova.

Jeho talent bol veľký, čo si všimli v áčku Ružomberka, za ktoré si odkrútil premiéru už sedemnásťročný.

Po postupe do prvej ligy v roku 1940 sa v zápase so Sláviou Prešov vážne zranil a uvažoval o ukončení futbalovej kariéry. Pomohli mu však v kúpeľoch v Piešťanoch a po odchode na vysokoškolské štúdium prestúpil v roku 1942 do ŠK Bratislava.

Tegelhoffa si vyhliadol slávny tréner Ferdinand Daučík, ktorý ho predstavil ako veľkú posilu do kvalitnej ofenzívy Slovana. Tegelhoff strelil v premiérovej sezóne v hlavnom meste skvelých 27 gólov, čím potvrdil svoje kvality.

„Otec vždy hrdo spomínal na desaťtisícové návštevy, ktoré chodili vtedy na futbal. S dnešnou érou sa to nedá porovnať,“ povedal Tegelhoff mladší.

Vždy skromný a pokorný

Viktor Tegelhoff sa na dlhé obdobie stal hviezdou bratislavského klubu. V sezóne 1942/1943 sa s ŠK Bratislava tešil zo zisku slovenského titulu a ďalšie štyri československé tituly v rokoch 1949, 1950, 1951 a 1955 pridal už pod názvom Sokol NV Bratislava.

„Hoci slávil veľké úspechy, bol skromný a pokorný človek, ktorý bol mentor pre mladých ľudí. Vždy sa snažil každému pomôcť.

Raz sa v polovici nedeľňajšieho obeda postavil a utekal na stanicu. Išiel vyzdvihnúť neskôr známeho trénera Jozefa Vengloša,“ prezradil milú príhodu.

Za Slovan Bratislava odohral Tegelhoff štrnásť sezón, čo je dodnes klubový rekord. Rekord drží aj v počte strelených gólov v jednom zápase, ktorých dal sedem pri výhre 12:0 nad Zvolenom.

„Som prekvapený, ale veľmi málo sa hovorí o Pohári majstrov európskych krajín 1956/57, čo bol úplne prvý ročník dnešnej Ligy majstrov. V tomto ročníku sa predstavil aj Slovan, ako prvý československý tím, na čo otec veľmi rád spomínal.

Prvé predkolo hrali s Varšavou, na ktorú prišlo 50-tisíc fanúšikov. V druhom kole narazili na Grasshoppers Zürich a zaujímavosťou je, že odveta sa nehrala vo Švajčiarsku, ale v Mníchove.

Tréner Leopold Jim Šťastný nedostal vízum, tak sa museli zaobísť bez neho.

Slovan vtedy dostal gól v závere a nešťastne vypadol,“ povedal o pamätných zápasoch.

Jediný Slovák v zostave

Výborné výkony v Slovane ho vyniesli aj do reprezentačného mužstva. Jeho prvým vrcholom bol medzištátny zápas Francúzsko – Československo 3:0, ktorý sa hral 7. apríla 1946 na štadióne v Paríži, išlo o prvé povojnové vystúpenie československých futbalistov.

„V útoku nastúpil po boku legendárneho Josefa Bicana s kapitánskou páskou. Bol jediný Slovák v zostave,“ hrdo povedal jeho syn.

Tegelhoff mal dlhodobé problémy s kolenami, no hrával cez bolesť. Vďaka svojej obetavosti a odhodlaniu sa stal futbalovou legendou, v 266 ligových zápasoch nastrieľal 113 gólov a zaradil sa tak do Klubu ligových kanonierov.

Viktor Tegelhoff bol uznávaný športovec a osobnosť. Napriek tomu sa nevyhol veľmi bolestivému životnému obdobiu, keď ho v roku 1957 odsúdili za údajnú špionážnu činnosť v prospech zahraničnej emigrácie.

Spolu s ďalšími hráčmi Slovana Michalom Benedikovičom, Ladislavom Steinerom a Pavlom Beňom dostal trest na päť rokov nepodmienečne, z ktorých tri roky pracoval v uránových baniach v Jáchymove v lágri Mariánka.

„Hoci som mal len štyri roky, pamätám si na ten deň. Prišli po neho chlapi v čiernych kabátoch a mamka veľmi plakala.

Otec si veľa vytrpel a neprávom. No aj mama trpela, pretože zostala sama s deťmi. V tom čase jej pomáhal bývalý futbalista Slovana Božin Laskov,“ prezradil.

Za ťažkú prácu dostal almužnu

Agenti ŠtB si v tom čase všímali akékoľvek styky československých občanov so zahraničím.

Futbalisti boli pre nich vhodný cieľ, pretože často cestovali na turnaje, ktoré sa hrali na západe.

Po zápasoch za nimi chodievali emigranti, ktorí sa s nimi chceli rozprávať, prípadne im odovzdať listy či peniaze pre rodinu v Československu.

Tegelhoffovi a jeho spoluhráčom sa stali osudné zájazdy do Rakúska a Nemecka, kde sa podľa výpovedí pred vyšetrovateľmi mali stretnúť s istým Krištofom Greinerom.

Z futbalových reprezentantov sa tak zrazu stali nepriatelia štátu. „Z túžby po peniazoch k zrade,“ písala dobová tlač.

„Otec nikdy nič také nerobil, na čo ho aj mama upozorňovala,“ tvrdí Tegelhoff mladší.

„Pobyt v uránových baniach sa podpísal na otcovom zdravotnom stave. Zatiaľ čo originál baníci tam zarábali ťažké peniaze, futbalisti Slovana robili karotážnikov za almužnu.

Okrem toho sme my deti prišli na čas o otca, čo bolo mimoriadne ťažké,“ opisoval jeho syn.

Nemohol hrať ligu

V uránových baniach zotrval Tegelhoff až do roku 1960, na slobodu sa dostal vďaka amnestii prezidenta Antonína Novotného.

Pre zákaz hrať najvyššiu súťaž pôsobil potom ako hrajúci tréner v Slavoji Piešťany a neskôr trinásť rokov trénoval Inter Bratislava.

Viktor Tegelhoff zomrel v roku 1991 a dnes je po ňom pomenovaná ulica v Bratislave.

„Keď idete po ulici svojho tatka, je to niečo neskutočné, fantastické. Otec si veľa vytrpel, preto si jeho uvedenie do Siene slávy mimoriadne cením,“ uzavrel Martin Tegelhoff, syn Viktora Tegelhoffa.