Na Slovensku hosťoval vo Svätom Jure. Teraz je hviezdou v poľskom Leicestri

ŽILINA, GLIWICE. Jeho starý otec chytal v pamätných zápasoch Žiliny v Pohári víťazov pohárov 1962.

Najskôr so Žilinou vyradil Olympiacos Pireus a v bráne so svojou typickou šiltovkou stál aj proti Fiorentine.

Hoci brankárske gény zdedil po dedovi, František Plach to v začiatkoch nemal jednoduché.

Za béčko nechytal

Ako dvadsaťročný bol trojkou v MŠK Žilina, pravidelne mal chytať za béčko.

Jeho pozícia však nebola najlepšia, v bráne rezervy sa objavoval len sporadicky. Takmer vždy išiel do brány náhradník z áčka.

Aj preto sa rozhodol prikývnuť na ponuku Svätého Jura, ktorý v tom čase pôsobil až v tretej lige.

„Chcel som pravidelne chytať. Vôbec mi neprekážalo, že to bude v nižšej súťaži,“ pre Sportnet pred časom spomínal František Plach, dnes gólman poľského klubu Piast Gliwice.

Vo Svätom Jure trénoval len v piatok a v sobotu hral zápasy. Inak sa cez týždeň zdržiaval v Žiline, kde pracoval na svojom výkonnostnom raste.

„Svätý Jur som bral ako prechod do väčšieho futbalu. Stále som veril, že môžem byť profesionálom. Ak by som mal myšlienku, že to budem robiť len popri niečom, asi by som sa nedostal tak ďaleko,“ dodal s úsmevom.

Všimli si ho v Pohroní

V bráne pôsobil sebaisto, mal výborne reflexy na čiare, dobre vybiehal a čítal hru. Aj preto mu dali šancu v druholigovom Pohroní, kde okamžite zaujal futbalovú verejnosť.

„Kto je ten brankár?“ pýtali sa fanúšikovia v Dolnej Ždani po jeho príchode.

Na Pohroní sa okamžite zaradil medzi opory mužstva. Doslova si vypýtal prestup do najvyššej súťaže, ktorú si zahral za FK Senica.