Ferencváros ho predal za takmer pol milióna. V Košiciach boli podmienky ako na Západe, tvrdí

V najprestížnejšej európskej súťaži si zahral v drese dvoch klubov: najprv ako hráč Ferencvárosu, potom vo farbách 1. FC Košice.

Obranca ANDRÁS TELEK (53) tvrdí, že zápasy v Lige majstrov boli vrcholom jeho kariéry.

Každý žije z peňazí, vraví, no s odstupom času si už nespomína na výšku prémií, ale na výnimočné zážitky.

Na jeseň 1995 Ferencváros postupom do skupinovej fázy futbalovej Ligy majstrov pobláznil celé Maďarsko. Ako často sa v myšlienkach vraciate k tomu obdobiu?

Ak je nejaké výročie, alebo nejaký aktualizačný moment, ako napríklad prednedávnom, že Ferencváros zase hral s Anderlechtom, tak sa o tom vždy radi porozprávame s bývalými spoluhráčmi. Bolo to fantastické obdobie, vrchol mojej futbalovej kariéry.

V kvalifikácii ste vyradili Anderlecht a týmto ste sa dostali skupinovej fázy. Verili ste si proti belgickému súperovi?

Neboli sme favoritom súboja a práve preto sme sa veľmi nestresovali. Vedeli sme, že k postupu bude potrebné aj šťastie, aj výborná forma.

V oboch zápasoch platilo, že nám vyšlo všetko a súperovi nič. Aj takéto zápasy prináša futbal.

Bol to štvrtý ročník Ligy majstrov, predtým sa dlhé dekády táto súťaž volala Európsky pohár majstrov. Aj hymna Ligy majstrov bola ešte relatívne nová. Vnímali ste to už vtedy ako niečo ikonické?

Bol to vtedy nový systém a ešte nebol okolo tejto súťaže taký veľký marketing a hype ako v súčasnosti. Ale do skupinovej fázy sa kvalifikovalo iba šestnásť mužstiev, takže sa tam naozaj mohli dostať iba vyvolení a to sme vnímali.

Mne sa inak páči, že Ligu majstrov rozšírili a aj menšie krajiny sa môžu kvalifikovať do hlavnej fázy. Teší ma, že v tomto roku tam je aj slovenský a český majster. Verím, že čoskoro tam bude aj ten maďarský.

Ferencváros sa v roku 1995 stretol v skupine s Grasshoppersom Zürich, Realom Madrid a Ajaxom Amsterdam. Ktorý zápas vám najviac utkvel v pamäti?

Človek nehrá každý deň súťažný zápas na štadióne Santiaga Bernabéua ani na olympijskom štadióne v Amsterdame. Bol to fantastický zážitok.

Najlepšie výsledky sme však dosiahli proti švajčiarskemu tímu: vonku sme ich zdolali a doma sme s nimi remizovali a vďaka tomu sme neboli poslední v skupine. Boli sme veľmi hrdí na to, že sme obstáli v takej konkurencii.

V čom bol vtedajší Fradi výnimočný, že sa ako prvé maďarské mužstvo dostal do skupinovej fázy Ligy majstrov a tam získal päť bodov?

Mužstvo bolo mimoriadne súdržné. Vedenie dokázalo angažovať výborné posily a z našej mládeže vyšla výnimočná generácia. Fungovala chémia v kabíne, motivovali sme jeden druhého. Samozrejme, dôležitý bol podiel trénerov, ktorí dobre zmapovali súperov a zvolili si dobrú taktiku.

V tej dobe sa veľa popísalo o tom, že Ferencváros získal za účasť v Lige majstrov milióny. Dostali ste z toho niečo aj vy, hráči?

Ak si dobre pamätám, dvadsať percent odmeny od UEFA sa rozdelilo medzi hráčov.

Odvtedy sú samozrejme tie finančné prémie od UEFA ešte väčšie a kluby si vďaka nim môžu kúpiť ešte lepších futbalistov. Aj preto je ťažké preraziť v tejto súťaži, lebo to stojí nemalé peniaze.

VIDEO: Zostrih zo zápasu Grasshoppers - Ferencváros s pamätným komentárom Jenőa Knézyho

Ako veľmi ste vtedy vnímali finančnú stránku? Mysleli ste aj na milióny, alebo skôr na prestíž a zážitky?

Obe veci sú dôležité. Nikdy nezabudneme na to, že sme nastúpili na štadióne Santiaga Bernabéua, budeme sa tým pýšiť aj v starobe, ale samozrejme všetci sme sa tešili aj z prémií.

Každý žije z peňazí a nie je jedno, koľko zarábaš… No ak sa po toľkých rokoch stretneme, už sa nerozprávame o peniazoch, ale o atmosfére a zážitkoch.

Celé Maďarsko vtedy žilo Ligou majstrov. Zastavovali vás fanúšikovia na ulici?

Samozrejme, to sa stávalo často. Aj to nás ohúrilo, že keď začali predávať vstupenky, mnohí nocovali pred štadiónom, aby sa im nejaká ušla. Vedeli by sme vtedy naplniť aj oveľa-oveľa väčší štadión. Boli sme hrdí na to, že sa o nás zaujíma toľko ľudí.

Vnímali ste aj zodpovednosť voči fanúšikom?

Myslím si, že ak sa niekto dostane do takejto situácie, najmä po prvýkrát, tak si chce dokázať najmä sám sebe, že vie hrať futbal aj proti takýmto mužstvám. Hlavná motivácia bola teda ukázať sebe či trénerovi, že dokážeme podať dôstojný výkon aj na tejto úrovni.

Bol veľký šok po maďarskej najvyššej súťaži zrazu čeliť svetovým veľkoklubom?

Myslím si, že maďarská liga je aj v súčasnosti asi tak vzdialená tým najlepším súťažiam na svete, ako vtedy.

Aj my sme cítili, že je to o inej rýchlosti, treba rýchlejšie behať, prihrávať, rozmýšľať. Bolo to oveľa vyčerpávajúcejšie ako domáci ligový zápas, ale bola to príjemná únava.

Boli ste obranca a v niektorých zápasoch mužstvo inkasovalo veľa gólov. Ako ste sa s tým vyrovnali, keď ste dostali doma päť gólov od Ajaxu alebo šesť v Madride?

Ak hráte proti takému mužstvu, môže sa to stať, že ak nedokážete podať stopercentný výkon, tak vás prevalcujú. V Madride sme nemali svoj deň a Real hral výborne. Ajax v oboch zápasoch proti nám hral s fantastickou rýchlosťou, nie náhodou bol vtedy jeden z najlepších tímov v Európe.

Avšak doma sme dokázali potrápiť Real a remizovali sme s ním 1:1. Bolo to niečo neuveriteľné, aspoň na ten jeden zápas sme mohli mať pocit, že sme na tej istej úrovni ako Real Madrid.

Atmosféru Ligu majstrov ste zažili aj s Košicami. Vtedy sa vám nepodarilo bodovať, ale tiež ste sa stretli so skvelými klubmi: Manchester United, Juventus Turín a Feyenoord. Keď ste však prestupovali z Ferencvárosu do Košíc, nemohli ste vedieť, že z toho bude znova Liga majstrov. Ako ste vnímali ten prestup?

Vedel som, že vďaka rodine Rezešovcov je v Košiciach silný tím. Bol som plný očakávaní, aká bude slovenská najvyššia súťaž. Tešil som sa do Košíc.

Vedel som, že z Ferencvárosu musím odísť a Rezešovci za mňa boli ochotní zaplatiť veľkú sumu. Bol som rád a dostal som sa do skvelej partie.

Informácie o tom, koľko za vás zaplatili, sa rozchádzajú. V slovenských zdrojoch figuruje suma 300-tisíc amerických dolárov, vy ste v rozhovore pre 24.hu hovorili o čiastke 450-tisíc dolárov.

Ja som z tejto sumy nič nedostal, ale o čiastke 450-tisíc dolárov som vtedy počul od funkcionárov Ferencvárosu.

Vo Ferencvárosi ste mali naštrbené vzťahy s vtedajším trénerom Zoltánom Vargom, ktorý vám navyše už nedokázal nájsť miesto v zostave. Vy ste hrávali klasického libera za obrancami a on už preferoval štvorčlennú obranu v línii. V spomínanom rozhovore ste poznamenali, že v Košiciach stále hrali s liberom a to vám vyhovovalo.

Veľmi dobre som tam zapadol, hrával som na svojom tradičnom poste a to mi veľmi sadlo.

Ale myslím si aj to, že je úplne prirodzenou súčasťou športu, ak hráč a tréner sa niekedy nezhodnú a vtedy sa ich cesty rozídu.

Aj v Košiciach vtedy pôsobil svojský tréner, Ján Kozák. Aký ste s ním mali vzťah?

Vychádzali sme spolu dobre. Každý tréner má svojich obľúbených hráčov, ktorých preferuje, ktorí sa im viac hodia do stratégie, ale ja som s tým nemal žiadny problém. Mal som dobrý vzťah s hlavným trénerom.

O ére Rezešovcov sa kolujú rôzne fámy a legendy, do futbalu dávali obrovské peniaze. Čo ste z toho cítili vy, hráči?

Rezešovci nám splnili všetky želania a príprava mužstva bola na výbornej úrovni. Nemám na mysli iba platy, ale aj sústredenia, bývali sme v prvotriednych hoteloch a nemuseli sme sa starať o nič iné, len o futbal.

Myslím si, že každý hráč môže byť vďačný vtedajším majiteľom a sponzorom, podmienky boli na úrovni západnej Európy.

O koľko viac ste zarábali lepšie v Košiciach ako vo Ferencvárosi?

Mal som asi tak o tretinu vyšší plat ako vo Fradi. Žiaľ, to netrvalo dlho, lebo situácia železiarní sa zhoršila a neskôr to nefungovalo tak, ako za éry Rezešovcov.

VIDEO: Zostrih z posledného kola ročníka 1996/1997

V sezóne 1996/97 získal 1. FC Košice svoj prvý historický titul, keď svojho rivala predbehol až v poslednom kole. Trnava šokujúco prehrala v Rimavskej Sobote, kým 1. FC zdolal Lokomotívu. Ako ste to prežívali?

Bol to vtedy veľmi zaujímavý súboj medzi Košicami a Trnavou. Dlho sme boli prenasledovatelia, no napokon sme Spartak na poslednú chvíľu predbehli.

Sú to nezabudnuteľné zážitky, takýto triumf chutí ešte viac, ako keď vyhráte titul s náskokom dvadsiatich bodov.

Náš zápas sa už skončil a počúvali sme rozhlasový prenos z Rimavskej Soboty, takto sme sa v kabíne dozvedeli, že sme sa stali majstrami.

Čakali vás dve kvalifikačné predkolá Ligy majstrov. Pomohli vám predchádzajúce skúsenosti z Ferencvárosu?

Boli to veľmi užitočné skúsenosti. O postup do skupinovej fázy sme hrali so Spartakom Moskva. Doma sme ho tesne zdolali 2:1 a bolo kľúčové, aby sme vonku nedostali góly.

Veľmi sme sa sústredili na defenzívu a domácich sme ani nepustili do vážnejšej šance.

Pred skupinovou fázou sa s tímom rozlúčil tréner Ján Kozák pre nezhody s vedením a novým trénerom sa stal Karol Pecze. Ako ste tú zmenu prežívali?

Karči báči priniesol novú taktiku, presadzoval systém so štvorčlennou líniou. Skúšali sme rôzne veci.

Tie zápasy boli tiež veľký zážitok, hrali sme proti svetovým hráčom, proti Juventusu či Manchester United.

Vyhli sme sa veľkým fackám. S Juventusom sme dvakrát prehrali o gól, doma 0:1, vonku 2:3. S Manchestrom sme prehrali v oboch zápasoch 0:3 a s Holanďanmi sme tiež odohrali celkom vyrovnané zápasy, ale nedokázali sme bodovať.

VIDEO: Zostrih zo zápasu Juventus Turín - 1. FC Košice

Ak by ste si mali vybrať jeden z týchto zápasov, ktorý bol pre vás ten naj?

Zápas v Turíne s Juventusom. Vtedy sme hrali najlepšie a boli sme blízko k remíze. Podali sme výborný výkon.

Hovorí sa, že Rezešovci po výhre titulu aj po postupe do skupinovej fázy dali každému hráčovi prémie dva milióny korún. Môžete to potvrdiť?

Na tú sumu si už nespomínam, pamätám si tie zážitky a pocity. Ale je možné, že to bolo tak.

Aj v Košiciach ste zažívali podobnú futbalovú horúčku ako v Budapešti?

Určite, postup do Ligy majstrov bola historická udalosť pre celé mesto. Fanúšikovia sa k nám prihovorili na každom kroku, aby nám vyjadrili podporu.

Sledujete súčasnú situáciu v košickom futbale?

Teší ma, že mužstvo znovu hrá v najvyššej súťaži a bol som veľmi rád, keď som videl, že už stojí aj nový štadión.

Verím, že Košice budú dlhé roky prvoligové mužstvo, lebo mesto si to zaslúži.

Ste v kontakte s niekým z bývalých spoluhráčov z 1. FC?

Pri výročiach ma zvyknú pozvať do Košíc a vždy tam veľmi rád zájdem.

Zsolt Hornyák momentálne žije v Maďarsku, trénuje Puskásovu akadémiu, občas sa stretneme a ideme na obed.

Keď Laco Molnár pôsobil v Újpeste, aj s ním som sa zopárkrát stretol. Ale nie som v pravidelnom kontakte s nikým.

Spomínaní Hornyák a Molnár vedia aj po maďarsky, boli v klube aj iní hráči, s ktorými ste sa vedeli debatovať v rodnej reči?

Najčastejšie mi pomáhal práve Zsolt Hornyák, ale bol tam ako asistent trénera Jozef Móder a jeho syn Roland tiež pôsobil v klube. Takže vždy tam bolo 4-5 chlapcov, ktorí vedeli po maďarsky a pomohli mi zapadnúť do kolektívu.

V nedávnom rozhovore pre 24.hu ste prezradili, že ako podnikateľ ste nespravili vždy dobré rozhodnutia a prišli ste takmer o všetky peniaze, ktoré ste si zarobili s futbalom. Čo by mali mať na zreteli súčasní futbalisti, ktorí dobre zarábajú, aby nedopadli zle?

Biznis nie je ľahká záležitosť. Je ťažké odhadnúť, do čoho sa oplatí investovať. Musíš mať aj šťastie na dobrých parťákov v podnikaní. Ak ho nemáš, môžeš o svoje peniaze prísť.

Neexistuje na to dokonalý recept, ale je dobré, ak človek neminie všetky svoje peniaze a odkladá si aj nejakú rezervu. Tá sa môže v budúcnosti hodiť.

Ak by ste do toho mohli ísť znovu, robili by ste niečo inak?

Myslím si, že každý hráč by robil všetko inak po skončení kariéry, ak by mal aj druhú možnosť.

Ako futbalista žiješ vo svojej bubline, všetko za teba spraví niekto iný, potom však príde stret s realitou. Niekedy prídu aj zlé rozhodnutia, ale dôležité je, aby si sa vždy zdvihol zo zeme.