Načo rodičia snívajú o NHL? Dostane sa tam iba jedno dieťa z tisíca

Dva roky pracoval na tom, aby slovenský hokej začal opäť vychovávať výnimočných hráčov. Fínsky expert JUKKA TIIKKAJA hovorí aj o tom, v čom robia tréneri a rodičia na Slovensku pri práci s deťmi chyby.

Keď ste prišli na Slovensko, zrejme ste sledovali veľa tréningov v rôznych vekových kategóriách. Aký bol váš dojem z toho, čo ste videli?

Všimol som si, že čas strávený na ľade nie je využitý príliš efektívne. Hráči často stáli na čiarach a cvičenia, ktoré robili, vychádzali z tradície. Neučili hráčov vnímať veci, ktoré sa dejú okolo nich, aby im dokázali porozumieť a mohli robiť potom správne rozhodnutia. Naopak, veľa cvičení to eliminovalo.

Tréneri hovorili, že tie cvičenia musia robiť pre korčuľovanie, prácu s hokejkou a streľbu. Ale na to sú efektívnejšie spôsoby, ktoré zároveň podporujú vnímanie hráčov a ich schopnosť správne sa rozhodovať. S tým súvisí aj tímová hra, ktorá bola veľmi konzervatívna, spočívala v pomalých nacvičených zakladaniach akcií.

Lenže hra je dnes veľmi rýchla. Musíte mať tím, ktorý dokáže útočiť aj brániť tak rýchlo, ako je to možné. Takže je na schopnosti hráčov posúdiť, kedy sa situácia na ľade mení a okamžite reagovať. Hneď ako stratíme puk, začíname brániť. A keď puk získame, sme hneď schopní útočiť. A dokážeme to robiť kolektívne, najskôr dvaja - traja hráči, potom celá päťka.

Nevidel som, že by sa tieto prvky moderného hokeja systematicky zahŕňali do tréningového procesu.

A čo ste postrehli na tréningoch menších detí?

Zdá sa, že u vás je tradíciou mať v tréningu izolované monotónne cvičenia. Keď však niečo monotónne opakujete, váš mozog sa po niekoľkých opakovaniach odpojí. Pre učenie je to neefektívne. Treba obmieňať cvičenia, mali by na seba nadväzovať, tvoriť systém, a zároveň rozvíjať rozmýšľanie, aby si deti uvedomovali, čo a prečo robia. Teda trénovať účinnejšie.

Už u malých detí treba rozvíjať aj schopnosť hrať tímovo. Môžete s nimi začať s cvičeniami jeden na jedného, dvoch proti dvom. Ja hrám s tebou a hráme proti nim dvom – to je pochopiteľné aj pre malé deti.

Aj malé deti môžeme povzbudzovať, keď majú puk, aby zaútočili a niečo s ním vymysleli, aby pomohli spoluhráčovi v útoku. Úloha pre trénera je, aby všetci hráči na ľade boli aktívni. Tak môžeme systematicky budovať návyky, ktoré budú deti potrebovať neskôr.

Potom už o tom vôbec nemusia rozmýšľať, automaticky vyhodnotia situáciu na ľade a budú vedieť robiť správne rozhodnutia. A budú mať zároveň zručnosti na to, aby to dokázali spraviť.

To je rozdiel oproti systému, kde majú hráči určené úlohy a tréner im hovorí, čo majú robiť. Naopak, treba hráčom pomáhať lepšie porozumieť požiadavkám útočnej a obrannej hry a vytvárať prostredie, v ktorom môžu systematicky pracovať na správnych návykoch.

Ako na vás pôsobili tréneri na Slovensku?

Často som videl, že keď spustia cvičenie, sú pasívni. Ich spätná väzba je zameraná na chyby.