ia, aby ich talent nedostal nápad na dobrodružstvo emigrácie.
BRATISLAVA. Piatkový vstupný draft do NHL v Montreale bude podľa skauta Los Angeles Ota Haščáka veľkým zážitkom pred vypredaným hľadiskom. „Okrem samotného výberu mladých hokejistov sa tam zvyknú stretávať všetky osobnosti NHL. Manažéri mávajú rokovania s agentmi hráčov pred podpismi nových zmlúv," hovorí Haščák, ktorý v rámci šetriaceho programu Kings draft vynecháva.
Boli len dve možnosti
Slováci v 1. kole
1992 Róbert Petrovický (Hartford) 9. v celkovom poradí.
1997 Marián Hossa (Ottawa) - 12., Róbert Döme (Pittsburgh) - 17.
1999 Branislav Mezei(Island.) - 10., Kristián Kudroč (Islanders) - 28.
2000 Marián Gáborík (Minn.) - 3., Marcel Hossa (Montreal) - 16.
2004 Boris Valábik (Atlanta) - 10., Andrej Meszároš (Ottawa) - 23.
2005 Marek Zagrapan (Buff.) - 13., Vladimír Mihálik (Tampa) - 30.
35krát bol jednotkou draftu Kanaďan.
Tri roky za sebou (1989 - 1991) vyberal z prvého miesta Quebec (M. Sundin,Nolan a Lindros).
Sklamal Alexandre Daigle (v roku 1993). Vymenil šesť klubov.
V rokoch 2001 - 2005 vybrali z prvého miesta hráčov, ktorí doteraz napĺňajú ambície: Kovaľčuka, Nasha, Fleuryho, Ovečkina a Crosbyho.
Tohtoročný draft je už 47. v poradí, v doterajších sa premlelo 146 hokejistov zo Slovenska. Za socializmu sa slovo draft pre istotu nepoužívalo ani v novinách. Vtedy malo iba dve riešenia. Nelegálnu emigráciu alebo trpezlivo čakať na splnenie krutých podmienok štátnej agentúry Pragosport, ktorá sa špecializovala na export športovcov. A nekresťansky zdaňovala ich zárobky. Za socializmu prípady emigrácie mladých hokejistov bezprostredne po drafte neexistovali. Nik nešiel do rizika, bez zmluvy sa nechať otĺkať v juniorských tímoch.
Na útek zo zadrôtovaného režimu sa odhodlali až veľké mená, ktoré mali istotu, že ich v zámorí čakajú lukratívne kontrakty. Václav Nedomanský, Rudolf Tajcnár, bratia Šťastní, Peter Ihnačák. Po zrútení železnej opony nastal zas živelný odchod často už šestnásťročných mladíkov, čím výrazne utrpel slovenský hokej, najmä kontinuita mládežníckych výberov.
Pred revolúciou mala legálna cesta cez Pragosport neúprosné limity. Do zahraničia mohli odísť iba skúsení hokejisti a futbalisti nad 30 rokov, ktorí spĺňali ďalšie podmienky ako počet štartov v reprezentácii.
K nim patril aj majster sveta z roku 1985 Igor Liba. Spolu s kapitánom bývalej československej reprezentácie Dáriusom Rusnákom dostal od šéfa telovýchovy Antonína Himla a so súhlasom hlavného športového fanúšika v štáte - predsedu vlády Ľubomíra Štrougala, podmienečnú výnimku. Ak v Prahe 1985 získajú titul, mohli odísť na zahraničné angažmán už v 28. rokoch. Rusnák si zvolil Fínske KalPa Kuopio v sezóne 1989 - 1990 (Philadelphia ho draftovala v roku 1987).
Gretzky nezašiel na pivo
Igor Liba spolu s dnes už nebohým Dušanom Pašekom zamieril o rok skôr do Minnesoty North Stars. Pašeka poslali na farmu do Kalamazoo, čo Liba odmietol a vytrejdovali ho do New York Rangers. „Prvý rok som hral za stotisíc dolárov. Po vyše štyridsaťpercentnom zdanení v Amerike mi zo zvyšnej sumy stiahol doma Pragosport ďalších päťdesiat," hovorí Liba, ktorý v nasledujúcej sezóne hral v Los Angeles spolu s legendárnym Waynem Gretzkym. „Wayne vtedy zarábal okolo osemstotisíc dolárov ročne, no bolo mi ho ľúto. Na tripoch za súpermi sme spávali v hoteli spolu. Nechal dvíhať telefóny mňa, aby sa zatajoval. Volal som ho na pivo, nikdy nemal čas."
Libovi v druhej sezóne v NHL zvýšili plat na 125tisíc, na ktorých si opäť zgustol Pragosport. „Skoda reči, keby som hral hokej o desať rokov neskôr, mohol som byť dávno vysmiaty."
Dnes je jeden z najlepších hokejistov 80. rokov zlomený, stále márne čaká na dôstojnú trénerskú príležitosť. „Asi si musím zmeniť meno na české," naráža na preferenciu českých trénerov v slovenskej extralige.
Bude to pripomínať prvý draft NHL v roku 1963. Pred 46 rokmi si kluby vyberali budúce hviezdy na tom istom mieste ako najbližší piatok. V Montreale.
Historicky prvá slávnosť pre mladých hokejistov bola v hoteli Queen Elizabeth 5. júna. Skauti a tréneri z profesionálnych klubov si až do roku 1978 vyberali nových hráčov z amatérskych alebo univerzitných klubov. Iba piati z 21 hráčov z prvého draftu sa v NHL presadili, Stanley Cup vybojoval iba Peter Mahovlich a do Siene slávy z týchto nádejí neskôr neuviedli nikoho.
Draft zaviedol do NHL jej vtedajší prezident Clarence Campbell ako snahu dosiahnuť „rovnakú príležitosť na získanie hviezdneho hráča pre každý klub".
Chcel bojovať proti bohatým klubom, ktoré si prostredníctvom sponzorstva zaisťovali stále kvalitných hokejistov. Chudobnejšie kluby sa im potom nemohli zo športovej stránky rovnať. Draft mal toto rozloženie síl vyrovnať.
Kluby mohli draftovať len amatérskeho hráča vo veku minimálne 17 rokov, ale kým nedovŕšil osemnástku, rokovať o profesionálnej zmluve s ním nemohli.
Pravidlá draftu sa úplne zmenili až v roku 1979, keď sa z amatérskeho draftu NHL stal vstupný draft.
Draft je v súčasnosti obrovská šou. Kým hráč prichádza na pódium, premietajú ukážky z jeho zápasov.
Slávnosť sa vždy koná na štadióne jedného z klubov NHL. Tento rok by mal byť v Montreale vypredaný. Klzisko sa zmení na plochu pre tridsať stolov (každý klub má jeden), oddelená je sekcia pre médiá a hráči sú v hľadisku.
Systém draftu sa využíva v mnohých súťažiach, predovšetkým v Severnej Amerike, okrem hokeja aj v bejzbale, americkom futbale, basketbale.
Historický prvý draft v športe bol v roku 1935, vyberali si kluby National Football League spomedzi hráčov amerického futbalu.
V roku 1947 pripravili draft v basketbalovej NBA a hokejová profiliga bola až tretia súťaž, v ktorej sa rozšíril draft.
