Strieľať ako Apači? Nereálne, tvrdí najmladšia Slovenka v Tokiu

Lukostrelkyňa Denisa Baránková.
Lukostrelkyňa Denisa Baránková. (Autor: TASR)
Nina Ušiaková|22. júl 2021 o 07:45

Denisu Baránkovú zaujala streľba z luku, keď mala osem rokov.

V devätnástich rokoch je najmladšou členkou slovenskej výpravy na olympijských hrách v Tokiu a v piatok bude prvým slovenským športovcom, ktorý zasiahne do súťaží. „Teším sa na všetko, iba na počasie nie,“ hovorí lukostrelkyňa DENISA BARÁNKOVÁ.

Čím lukostreľba zaujala iba osemročné dievčatko?

V tom čase začínal strieľať aj môj otec. Vzal ma raz na súťaž, kde som videla rovesníkov. Okamžite som skončila s výtvarnou a dlho som rodičov otravovala, že aj ja chcem ísť strieľať. Otec v tom čase trénoval s kamarátom v Istrocheme, kam deti chodiť nemohli. Preto sme museli nájsť klub a odvtedy som v Lukostreleckom klube Bratislava.

Na Slovensku nepatrí lukostreľba medzi najpopulárnejšie športy. Aké máte podmienky?

Na predošlej olympiáde bola lukostreľba jeden z najsledovanejších športov. Vo svete nie je vôbec zaznávaná. Na Slovensku sa to tak môže zdať, lebo sa o nej veľa nehovorí a nepíše, ale napriek tomu máme na Slovensku asi tridsaťpäť klubov a okolo päťstodvadsať registrovaných členov.

Ako vás podporuje lukostrelecký zväz?

Sme rozdelení podľa kategórií alebo limitov. Na základe dvoch najlepších výkonov v sezóne nás zaradia do limitu A, B alebo C. V limite A nám zväz prepláca náklady na súťaž – ubytovanie, cestu a štartovné, v limite B polovicu nákladov a v limite C sa prepláca iba štartovné. Ja som, našťastie, v limite A. Ostatné náklady na súťaže, účasť osobného trénera, tréningy, kondičnú prípravu alebo súťaže, ktoré nie sú pre zväz podstatné, si musím financovať sama alebo s podporou klubu a sponzorov. Tento rok sa k tomu pridali aj náklady na PCR testovanie pred cestovaním alebo pri návrate. 

Je lukostreľba drahý šport?

Jeden výjazd so stravou, cestovaním, ubytovaním a všetkým potrebným môže vyjsť asi tisíc eur. Ak cestujeme niekam lietadlom, dostaneme sa aj na sumu tisícpäťsto eur. Ročne býva výjazdov približne osem. Keby som nemala podporu a sponzorov, bol by to pre mňa finančne veľmi náročný šport.

Koľko stojí potrebné vybavenie?

Všetko je to spotrebný materiál, takže ho treba obnovovať. Sadu šípov, ktorá obsahuje dvanásť kusov, zvyčajne kupujem na jeden rok. To je približne päťsto až šesťsto eur. Ďalej potrebujem chrániče na predlaktie a prsty a luk. Ten vydrží asi dva, niekedy až tri roky. Na druhej strane, na súťaže ako OH alebo majstrovstvá sveta človek musí mať dva luky. Keby som si teraz kúpila úplne novú celú výbavu, stála by asi tri až štyri tisíc eur.

 Aký ťažký je luk, s ktorým strieľate?

Luk váži do troch kíl. Počas strieľania ale ťaháte tetivu, ktorá napína ramená luku a tie majú určitú libráž, čiže silu ramien, ktorá sa historicky udáva v librách. To znamená, že ťaháte určitú váhu. Akú, to záleží od viacerých faktorov, ale ja osobne mám štyridsať libier. Na troch prstoch teda ťahám asi dvadsať kilogramov, na súťaži aspoň deväťdesiatkrát. 

Potrebujete teda na tréningu dvíhať ťažké váhy? 

Určite potrebujem aj trochu kondície a behu, hoci ho neznášam. Väčšinou nemusím dvíhať veľmi ťažké činky. Zameriavam sa najmä na vnútorný stabilizačný systém a stred tela, to je najdôležitejšie. Využívam na to najmä expandery a bosu.

 Je na lukostreľbe niečo, čo nemáte rada?

Kedysi som rešpektovala úplne všetko. Ale dnes už viem veľmi protestovať, keď sa mi niečo nepáči. Napríklad také posilňovanie s lukom. To je moja achillova päta, ale na konci dňa to vždy spravím. Nerada mením staré postupy za nové. Hoci neskôr vždy zistím, že to funguje a budem to robiť.

Môže sa športovec pri lukostreľbe zraniť?

Najčastejšie býva problém s vykrivenou chrbticou alebo s bolesťami ramien, ale to vždy súvisí so zlým prevedením pohybov. Všetko je to o technike. Keď má športovec správne zvládnutú techniku pohybu, ktorý robí, nemalo by ho nič bolieť. Ak viete, čo robíte a robíte to správne, tak nehrozí takmer žiadne zranenie.

Dokáže psychika ovplyvniť výkon na strelnici?

Určite áno. Keď už dosiahnete určitú úroveň technickej pripravenosti, veľkú úlohu zohráva hlava. Na tréningu môžete strieľať svetové rekordy, ale prídete na súťaž a zosypete sa. Tu je dôležité dokázať sa vedome upokojiť a byť v pohode.

Ako to zvládate vy?

Záleží na tom, aký mám deň. Väčšinou, keď mám pochmúrne myšlienky alebo zlý deň, snažím sa s tým niečo urobiť. Zároveň mám však prirodzene miernu povahu. Nikdy nevyhľadávam konflikty alebo stresujúce situácie.

Ak vás prepadne stres pred súťažou, čo vás dokáže upokojiť?

Väčšinou sú so mnou tréneri, ktorí keď vidia, že je zle, už vedia, čo majú robiť. Buď sú to oni alebo hudba v slúchadlách, to pomáha. Čím viac mám za sebou súťaží, tým viac si to viem vychutnať. Nevnímam to ako stres, ale ako príležitosť si strieľanie užiť a podať čo najlepší výkon.

Takže v Tokiu nebudete nervózna?

Je to obrovská príležitosť, veľmi teším na všetko, iba na počasie nie. Ale aj na to sme sa v Národnom športovom centre pripravovali. Absolvovali sme tréning v komore, kde bolo vlhko a teplo, aby som sa začala aklimatizovať a zistila, ako sa moje telo a náradie bude správať v takýchto podmienkach.

Snívalo sa vám niekedy o tom, že pôjdete v devätnástich rokoch na olympiádu?

Takto pred rokom som si stanovila niekoľko cieľov a polepila som si nimi izbu. Medzi nimi bola miestenka na OH do Tokia. Na olympijskú kvalifikáciu do tureckej Antalye sme išli s tým, že bez miestenky sa nevraciame. Tak sa aj stalo, bol to plán. Vrátili sme sa s miestenkou a bonusom bola bronzová medaila.

Čo rada robíte, keď práve nestrieľate?

Korona ma naučila tráviť viac času s ľuďmi, ktorých mám rada. Či už je to rodina alebo priatelia. Trošku sa mi zmenili priority. Okrem toho rada oddychujem, pozerám filmy, čítam knihu, počúvam hudbu a mám svätý pokoj.

Čo hovoríte na streľbu z luku vo filmoch ako Hry o život či Winnetou?

Nie je to reálne. Nedokážem si predstaviť, že by som vystrelila tri šípy za niekoľko sekúnd, ako to býva vo filmoch. Vyzerá to tam veľmi ľahko, ale keď sa zameriam na techniku a pohyby, v skutočnosti je oveľa náročnejšie byť presný a trafiť to, čo potrebujete.

Letná olympiáda Tokio 2020 / 2021


Nachádzate sa tu:
Domov»Olympiáda Tokio 2021»Športy»Lukostreľba»Strieľať ako Apači? Nereálne, tvrdí najmladšia Slovenka v Tokiu