Deň škaredý a deň pekný v Kuusame

KUUSAMO 2. decembra (SITA) - Keď sa 25. novembra 2006 slovenská reprezentantka v behu na lyžiach Alena Procházková predrala v šprintérskych pretekoch Svetového pohára vo fínskom stredisku Kuusamo až do semifinále, mala na dosah svoj najväčší životný úspech. Veď už mala isté minimálne dvanáste miesto. Nakoniec bolo z toho jedno z najväčších sklamaní. Pre momentálnu indispozíciu totiž nestihla štart "malého" B-finále

(o 7. - 12. miesto) a podľa nie celkom logických pravidiel Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) ju vo výsledkovej listine zaradili až na posledné 30. miesto. "V kvalifikácii vtedy dosiahla ôsmy najrýchlejší čas, štart B-finále však nestihla asi o desať sekúnd. Dlho nás to strašilo, ale povedali sme si, že raz si to vynahradíme," spomínal na situáciu spred roka tréner dnes už 23-ročnej Banskobystričanky Ján Valuška. Uplynulo len niečo vyše roka a jeho zverenka na tej istej trati 1. decembra 2007 dosiahla svoj životný úspech - v pretekoch o krištáľový glóbus skončila tretia. Prvýkrát od čias Alžbety Havrančíkovej sa objavila na stupňoch víťazov slovenská reprezentantka. "Vedel som, že Alene táto trať vyhovuje. Je totiž výbušný typ a taký ťažký kopec, ako je v Kuusame, jej sedí. Takisto kvalitná súpaž jej dáva veľkú šancu na dobré umiestnenie. Teraz potvrdila, že nie náhodou je práve v tejto disciplíne majsterkou sveta vo vekovej kategórii do dvadsaťtri rokov z minulej sezóny. Som nesmierne šťastný," pokračoval strojca úspechov mladej slovenskej lyžiarky.

Tréner je v slovenskej reprezentácii v behu na lyžiach zároveň servismanom, masérom i šoférom. "Pred týždňom som po zľadovatelých cestách odšoféroval naše auto z Muonia, kde sme mali záverečnú prípravu pred sezónou, do Beitostölenu na preteky Svetového pohára. Za volantom som absolvoval 1700 kilometrov. Preteky nám však nevyšli. Alena mala zdravotné problémy a ja som zvažoval, že do Kuusama ani nepôjdeme. Musím poďakovať hlavne svojej manželke, ktorá ma presvedčila, aby sme to nevzdávali. Opäť ma čakalo 2000 kilometrov po tých istých zasnežených a zľadovatelých cestách. Teraz som však rád, že sme sa takto rozhodli. Alena je naozaj veľká bojovníčka, chcela ukázať, že na to má a táto cesta nebola zbytočná. Som rád, že sa nám postupne darí vracať slovenské bežecké ženské lyžovanie tam, kam patrilo pred niekoľkými rokmi za čias Betky Havrančíkovej, Ľuby Balážovej a Jarky Bukvajovej,“ vravel Ján Valuška.

V sobotných pretekoch mu pomohli aj kolegovia z mužskej reprezentácie. V šprintérskych pretekoch je totiž servis asi ešte dôležitejší, ako pri dlhých tratiach. Časové odstupy sa počítajú na desatinky sekundy, lyže musia byť preto perfektne pripravené - rýchle aj stúpavé. Na severských snehoch to býva náročné. "Zvládli sme to na deväťdesiatdeväť percent. Taktika bola jasná - čo najlepšia pozícia po štarte do zjazdov a kvalitne zvládnuť záver stúpania. Alena išla ako načasované hodinky, presne do detailov, na čom sme sa dohodli. To, že to dotiahne až na stupeň víťazov, musím sa priznať, som vôbec nepočítal. Bol to fantastický pocit sledovať ju v každom rozbehu, ktorý absolvovala. Myslím si, že sme urobili radosť všetkým priaznivcom lyžovania. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú a fandia,“ zakončil Ján Valuška.