Vo Florencii rastie nový Škriniar. Som lepší ako pred mesiacom, vraví

Ako ste si zvykli na život vo Florencii?

„Je to už lepšie. Včera sme hrali prípravný zápas s tímom zo Serie C. Domov sme prišli neskoro v noci a spal som len päť hodín. Ráno o ôsmej som mal kurz taliančiny. Musel som vstať. Lepšie povedané, chcel som.“

Už sa rozprávate so spoluhráčmi po taliansky?

„V kabíne už poviem niektoré jednoduché frázy. Dvakrát do týždňa mám učiteľa, s ktorým sa rozprávam cez skype, a na štadióne máme lektorku. Dostávame aj domáce úlohy. Dôležité je, aby som rozumel trénerom na ihrisku.“

Prekvapilo vás niečo po príchode do Talianska v porovnaní s tým, na čo ste boli zvyknutý na Slovensku?

„Bol to veľký skok na všetkých úrovniach. Dokázal som sa však aklimatizovať. Celkovo sú ľudia v Taliansku trochu lenivší, majú svoje typické siesty, takže sa mi na začiatku stalo, že som chcel ísť do obchodu alebo reštaurácie a boli zatvorené.“

Ako ste zvládli predsezónnu prípravu? V čom bola iná ako predtým v Žiline?

„Najskôr sme sa chystali na Európsku ligu, keďže bola šanca, že si ju zahráme. Mali sme 16-dňové sústredenie, potom sme boli štyri dni doma. Keď sa rozhodlo, že nepôjdeme do Európskej ligy, odišli sme na ďalšie 10-dňové sústredenie. Bol som stále v hoteli a aspoň som sa viac skamarátil so spoluhráčmi. Cítim sa dobre fyzicky aj mentálne. Snažím sa robiť navyše veci aj po tréningu, chodím skôr na rozcvičku, ako som to robieval aj v Žiline.“

Sú vo Fiorentine tradície, ktoré musí absolvovať nováčik?

„Museli sme spievať na spoločnej večeri. Vybral som si pesničku Hej, sokoly. Spoluhráči ma nechali spievať asi tridsať sekúnd. Neskôr spievali v taliančine, čo bola dobrá šou.“

Ako 20-ročný futbalista ste prestúpili zo slovenskej ligy za štyri milióny eur. Nezatočila sa vám z toho trochu hlava?

„Snažím sa to otočiť.