Mal šancu dostať sa raz do spoločnosti Wouta van Aerta či Primoža Rogliča, ale dal prednosť talianskej ceste a v súčasnosti patrí medzi nádeje tímu Bahrain Victorious, ktorý z neho chce vychovať vrchára. Slovenský cyklista TOMÁŠ SIVOK (19 r.) má za sebou prípravu s Woutom Poelsom či Mikelom Landom.

„Možno nebudeme mať trojnásobného majstra sveta, ale určite nám neunikne zastúpenie vo WorldTour, čo dokazuje už teraz Martin Svrček,“ povedal pre Sportnet v Bratislave, kde podstupuje podpornú liečbu zraneného kolena a zároveň dobieha zameškané štúdium.

Na rozhovor prišiel priamo z doučovania z fyziky.

Mali ste iba 15 rokov, keď ste prvý raz odišli do zahraničia do holandského tímu Willebrord Wil Vooruit. Ako ste to zvládli bez rodiny?

Bolo to v roku 2020 a po prepuknutí pandémie som sa prakticky hneď musel vrátiť domov. Celý rok som strávil doma a súťažil som iba v Čechách a na Slovensku. Až v nasledujúcom roku som už plnohodnotne žil v Holandsku a aj jazdil za svoj tím.

Veľa ľudí si pôsobenie v zahraničí predstavuje ako prechádzku ružovou záhradou, ale opak je pravda. Človek si musí zvyknúť na úplne inú mentalitu, preteky aj prístup k jazdcom sú odlišné. Ešte aj neskôr v Taliansku som zažil, že od Slováka majú menšie očakávania ako napríklad od Kanaďana.

Willebrord Wil Vooruit je rozvojový tím, ktorý sa zameriava na výchovu talentov aj pre elitný tím WorldTour Jumbo Visma. Cítili ste šancu dostať sa raz do spoločnosti jazdcov ako Wout van Aert, Primož Roglič či Jonas Vingegaard?

Šanca tam určite bola, ale ja som sa v roku 2022 ako prvoročiak junior rozhodol pre zmenu, čo sa v Holandsku nestretlo s pochopením a neodchádzal som v dobrom. Mal som blízko k podpisu zmluvy s veľmi dobrými zoskupeniami z Holandska či Nemecka, ale to padlo a zamieril som do Talianska. Chcel som to skúsiť, jednoducho som mal z tejto krajiny lepší pocit.

Prestúpili ste do tímu Franco Ballerini, kde pred odchodom do Quick-Stepu pôsobil ďalší Slovák, váš súper aj kamarát Martin Svrček. Bol to dobrý krok?

V Taliansku sa to začalo vynikajúco, ale potom sa tam udiali udalosti, ktoré mi nehrali do karát. Pre nezhody s majiteľom odišiel hlavný športový riaditeľ Andrea Bardelli, ktorý sa najviac zaslúžil o môj príchod a veľmi mi pomohol, pridružili sa finančné problémy, veci zobral do rúk človek, ktorému nešlo o jazdcov, ale o peniaze. Celý rok bol veľmi ťažký.

Ako ste sa dostali vášho súčasného tímu Cycling Team Friuli-Victorious?

Ponuka cez svojho agenta som dostal už začiatkom júla minulého roku. Až pred septembrovými majstrovstvami sveta vo Wollongongu som potvrdil, že podpíšem zmluvu. Mal som viac ponúk, ale rozhodol som sa počkať až do šampionátu. Predsa len išlo o môj prvý rok medzi profesionálmi.

Prečo zvíťazila práve ponuka z tímu, ktorý je opäť akousi farmou elitného Bahrainu Victorious?

Spočiatku som si ňou nebol až taký istý, ale presvedčili ma tým, že ide o úplne nový projekt Bahrainu. Komunikoval som s generálnym manažérom, Slovincom Milanom Erženom, a získal som pocit, že majú úprimný záujem zabezpečiť pre mladých jazdcov peknú cyklistickú budúcnosť. Samozrejme, zavážila aj skutočnosť, že tím nemá problém s financovaním svojich zámerov.

Tentoraz vás intuícia nesklamala? Ako prebehla príprava?

Venujú sa nám naozaj špičkovo. Začiatkom decembra som odletel do Španielska, kde som absolvoval dvojtýždňové sústredenie v Costa Blance s WorldTour tímom Bahrainu. Odtiaľ som sa presunul do susedného mesta Dénia na individuálnu prípravu, tam som strávil aj Vianoce a Nový rok.

Dal som jej prednosť pred návratom na Slovensko alebo do Udine, kde bývam a kde v tom čase nie sú veľmi priaznivé podmienky. Začiatkom januára totiž nasledovalo ďalšie španielske sústredenie s Bahrainom a potom už záver prípravy v Taliansku.

Mali ste možnosť trénovať aj s najväčšími hviezdami Bahrain-Victorious?