Na dávku príbehov z hokejového zákulisia sme si počas karanténneho obdobia už akosi zvykli. Ďalší prichádza z kuchyne Chicaga Blackhawks, kde medzi rokmi 2000 a 2003 pôsobil na stoličke generálneho manažéra Mike Smith.
Ten v článku na The Athletic, ktorého autorom je Mark Lazerus, priznal vec, ktorá mohla ovplyvniť podobu Chicaga Blackhawks v nasledujúcom období. Smith v roku 2002 na 54. draftovej pozícii siahol po Duncanovi Keithovi. Ten sa časom vypracoval na špičku... ale mohlo to byť v drese Philadelphie Flyers. Tímu, proti ktorému Hawks vyhrali finálovú sériu v roku 2010.
Smith uviedol, že jeho nástupca Bob Pulford sa veľmi priblížil k trejdu vtedajšieho prospekta Keitha. Okrem neho mali ísť do Philadelphie ďalší traja hráči. Výmenou za ostrieľaných veteránov Jeremyho Roenicka a Tonyho Amonta.
Podľa Smitha mali strany k výmene ohromne blízko, no neudiala sa z jediného dôvodu. V sezóne 2004/05 prišla výluka a uzavrel sa trh. Z obchodov nielenže nebolo nič, ale manažmenty mali kopec času na rozmyslenie si ťahov, ktoré boli takmer dohodnuté. Keith si kariéru rozbehol v AHL, odkiaľ to dotiahol až k pozvánke na predsezónny kemp Chicaga.
Roenick aj Amonte už boli na sklonku kariéry a keď si predtým vedenie Flyers, na ktorého čele stál generálny manažér Bob Clarke, mädlilo ruky, z výmeny sa napokon, logicky, upustilo. Pre Chicago tak bol istým spôsobom spečatený osud, ktorý dnes poznáme. Kto vie, ako by dopadla finálová séria 2010, keby Keith z defenzívy bránil svätyňu opačného tímu. Neskôr sa z neho stal víťaz Norris Trophy i Conn Smythe Trophy a ústredná postava podľa mnohých najmladšej dynastie NHL.