DORTMUND. Signal Iduna Park, známy aj ako Westfalenstadion, je jeden z najväčších a najslávnejších futbalových štadiónov na svete.
Patrí k symbolom Borussie Dortmund, klubu s viac ako storočnou tradíciou, a súčasne k turistickým magnetom mesta.
Prehliadka tohto štadióna i klubového múzea Borusseum ponúka nielen pohľad do zákulisia futbalového kolosu, ale aj hlbšie pochopenie toho, prečo je Borussia tak silne spätá so svojimi fanúšikmi a tiež s mestom.
Najväčší štadión Nemecka
Žlto-čierni, ako znie prezývka tímu, hrajú na tomto štadióne už vyše 50 rokov. Prvým domovom klubu bol stánok s poetickým názvom Weiße Wiese (Biela lúka) pomenovaný podľa lietajúcich semienok topoľov, ktoré v lete zasypali trávnik.
V roku 1937 sa klub presťahoval na slávny štadión Rote Erde (Červená zem). Ten však v 60. rokoch prestal vyhovovať z kapacitných i technických dôvodov, a tak sa funkcionári aj fanúšikovia pohrávali s myšlienkou na stavbu nového štadióna, na ktorý však neboli peniaze.
Šťastena sa na Dortmund obrátila v roku 1971 v súvislosti s majstrovstvami sveta 1974, ktoré hostilo Nemecko.
Keďže rekonštrukcia štadióna v Kolíne nad Rýnom sa časovo natiahla, organizátori hľadali alternatívne dejisko a voľba padla na Dortmund. Finančné prostriedky, pôvodne vyčlenené na štadión v Kolíne, získal nový projekt.
Výstavba sa začala v roku 1971 a štadión slávnostne otvorili 2. apríla 1974 na zápase Borussie Dortmund proti Schalke 04. Pôvodná kapacita bola približne 54 000 miest, z toho značná časť na státie.
Zaujímavosťou je, že potom, čo v roku 1972 zostúpila Borussia z ligy, bol tento tím jediný účastník druhej najvyššej súťaže, ktorý hostil zápasy majstrovstiev sveta - a na úplne novom štadióne!
Westfalenstadion otvorili pred šampionátom v roku 1974 a odvtedy sa stal ikonou nemeckého futbalu. S kapacitou vyše 81-tisíc divákov ide o najväčší štadión v Nemecku a zároveň jeden z najhlasnejších a najživších na svete.
Drží ešte jedno prvenstvo, bundesligový rekord v počte bufetov, na štadióne ich je viac ako 3500! Každopádne, väčšina fanúšikov sem jazdí skôr za atmosférou a tá je tu povestná predovšetkým vďaka Südtribune, u nás možno viac známej ako Žltá stena, kde sa zhromažďujú najvernejší fanúšikovia BVB.
Dôležité je však spomenúť to, že pre futbalových fanúšikov nie je návšteva štadióna len prehliadkou architektúry, ale aj ponorením sa do histórie a kultúry nemeckého futbalu.
Je to skutočný zážitok, a to aj v prípade, keď práve nevidíte preháňať sa po ihrisku najväčšej hviezdy Borussie, alebo ani nie ste fanúšikmi žlto-čiernych…
Vstupenky a praktické informácie
Prehliadku tohto výnimočného stánku som si nemohla nechať ujsť! Zohnať vstupenky na zápasy je pre niektorých fanúšikov tvrdý oriešok, ale dostať sa na prehliadku štadióna nie je vôbec náročné.
Vstupenky na Stadium tour sa predávajú buď priamo v pokladniach štadióna, alebo sa dajú kúpiť pohodlne on-line na oficiálnom webe.
Ponuka je pestrá, na výber je totiž z niekoľkých možností: od privátnych prehliadok so sprievodcom až po špeciálne programy, ako sú narodeninové oslavy, alebo napríklad prehliadky s maskotom, včielkou Emmou.
Tie sú veľkým zážitkom najmä pre deti. Tento maskot sprevádza najmenších fanúšikov Borussie od roku 2005, pričom meno získal po legende klubu Lotharovi Emmerichovi.
Nie je to však len obyčajný maskot, s ktorým sa môžu tí najmenší odfotiť. Emma je ambasádorka detského klubu BVB KidsClub. Stretnúť sa s ňou môžete nielen na prehliadke štadióna, ale aj na tréningoch juniorov, akciách pre fanúšikov alebo v deň zápasu na štadióne.
Najčastejším variantom, ktorý som si zvolila aj ja, je Stadium Walk, teda samostatná prechádzka štadiónom aj jeho útrobami bez sprievodcu.
Lístok stojí 18 € a návštevník má oficiálne na prehliadku 60 minút, ale dozor čas nekontroluje, takže si každý môže zvoliť tempo podľa seba. Štart je v západnom foyer priamo pod fanshopom.
Ako plus vidím, že autom je možné zaparkovať priamo pri štadióne, pričom orientáciu uľahčujú prehľadné smerovky a tiež dlhý rad záujemcov o prehliadku, ten vám bezpečne ukáže, že práve tu sa začína.
Prehliadka štadióna krok za krokom
Po kontrole vstupeniek som sa s ostatnými návštevníkmi vydala po trase označenej žltými stopami na podlahe.
Hneď prvou zastávkou bolo ihrisko. To je pohľad, na ktorý sa nedá pripraviť, vskutku monumentálny pohľad! Celý zážitok ešte dokresľujú chorály fanúšikov púšťané z reproduktorov. A musím povedať, že už tento moment dokáže navodiť atmosféru zápasového dňa.
Potom sme pozdĺž ihriska pokračovali priamo na slávnu Südtribune, prezývanú Žltá stena, a to preto, že počas zápasov tu inú farbu nenájdete.
VIDEO: Choreo fanúšikov Dortmundu
Mohli sme si prejsť niekoľko prvých radov a tiež sa pozrieť do zázemia. Stáť priamo na tomto mieste, aj keď bez fanúšikov, bol naozaj zvláštny zážitok.
Tribúna pôsobí obrovsky a monumentálne, človek má pocit, že sa nad ním doslova týči. Väčšine návštevníkov okolo mňa z toho spadla sánka, kombinácia rozmerov, výhľadu a atmosféry bola ohromujúca, aj keď sedačky boli prázdne.
Aj prostredie zázemia je naozaj jedinečné, zdobené samolepkami a impozantnými graffiti, čo podčiarkuje fanúšikovskú kultúru Borussie.
Potom, čo sme sa vynadívali na najväčšiu tribúnu na státie v Európe, naša cesta viedla do vnútorných priestorov štadióna. Najprv sme sa pozreli do mixzóny, čo je miesto, kde sa hráči stretávajú pred aj po zápase s novinármi.
Všetci však boli zvedaví na šatňu domácich hráčov. Tá býva pre návštevníkov prekvapením, lebo pôsobí naozaj stroho. Sú tu len jednoduché lavice, háčiky a nad nimi fotografie hráčov, nikde žiadna okázalá výzdoba, motivačné citáty, ani veľa úložného priestoru.
Najprv som si myslela, že som v šatni hostí. V porovnaní s modernými šatňami v iných európskych kluboch je šatňa BVB sparťanská, čo však zodpovedá filozofii Borussie: všetko podriadené výkonu na ihrisku.
Trasa ďalej vedie hráčskym tunelom priamo na ihrisko. Návštevníci majú možnosť zasadnúť na lavičky striedačiek a vychutnať si výhľad na ihrisko z perspektívy trénerov a náhradníkov.
Pohľad na ihrisko a tribúny z tejto perspektívy je impozantný. Potom sa pokračuje cez sektor hostí, ktorý býva po každom Bundesligovom zápase oblepený samolepkami súpera až k východu.
Kde štadión ožíva: slávna Südtribüne
Zastavme sa ešte pri slávnej Südtribune. Je to naozaj impozantná tribúna, so šírkou 100 metrov a výškou 40 metrov pojme takmer 25 000 stojacich fanúšikov, čo z nej, ako som už spomínala, robí najväčšiu tribúnu v európskom futbale.
Je to naozaj geniálne vymyslené miesto, pretože jej strmý sklon zaručuje, že aj fanúšikovia, ktorí sú úplne hore, sa cítia blízko ihriska.
Nič sa nevyrovná tomu, keď ju vidíte plnú fanúšikov, plnú pohybu, pričom najmarkantnejšie je to vidieť počas úvodnej klubovej hymny „You'll Never Walk Alone“, keď sa šály synchrónne naťahujú a celý múr spieva ako jeden človek.
Vládne tu kultúra Echte Liebe, teda pravej lásky. Hoci to znie gýčovito, skutočne je základom atmosféry. Je to totiž viac než len slogan, odráža nevyslovený kódex fanúšikov: štát, spievať a nikdy neodchádzať predčasne, bez ohľadu na skóre.
V prenesenom význame to znamená aj to, že generácia rodín chodí stále na tie isté miesta a počas rokov zdieľaného napätia, triumfu a zúfalstva sa tu rodia sa silné priateľstvá.
Pre Dortmund je Südtribüne skutočným živým symbolom odolnosti. Priemyselné korene mesta a dedičstvo robotníckej triedy tu rezonujú skrze skandovanie a transparenty.
Mnohí groundhopperi aj futbaloví fanúšikovia vnímajú Žltú stenu ako najčistejšiu formu futbalového fanúšikovstva, ktorá v modernej hre zostala, ako nefiltrovanú vášeň nepoškvrnenú korporátnym leskom a hosťujúci hráči a manažéri často o tribúne hovoria so zmesou úcty.
Napríklad Jürgen Klopp ju opísal ako „najkrajšiu stenu na svete“, zatiaľ čo iní prirovnávajú zážitok z konfrontácie s ním k „hre proti vlne emócií“.
VIDEO: Fanúšikovia spievajú You'll Never Walk Alone
Múzeum histórie a fanúšikov
Súčasťou návštevy štadióna je aj možnosť vstúpiť do Borussea, teda klubového múzea otvoreného v roku 2008. Nachádza sa v severovýchodnej časti štadióna, kam sa dá z prehliadky pohodlne dôjsť. Vstupenka sa dá kúpiť buď v balíku spolu s prehliadkou, alebo v pokladni.
Múzeum vzniklo z iniciatívy fanúšikov. Prekvapilo ma, že je celkom malé, ale hoci nie je rozlohou obrovské, o to väčšia je jeho informačná hodnota. Dá sa tu vidieť množstvo rôznych artefaktov.
Expozície sú interaktívne, niektoré exponáty je možné si aj ohmatať. Po obvode sú panely s kľúčovými dátami v histórii klubu, od jeho založenia v roku 1909 v krčme Zum Wildschütz, cez nové štadióny, až po súčasnosť.
Exponáty zahŕňajú športové artefakty (kopačky Nevena Subotica z roku 2012, rozbité okuliare Jürgena Kloppa, staré vstupenky či pôvodné modro-biele dresy Borussie), aj fanúšikovské predmety.
V záverečnej časti sú dokonca exponáty, ktoré múzeu venovali fanúšikovia z celého sveta. V žiadnom inom múzeu som nevidela toľko pozornosti venovanej fanúšikom.
Osobne mám tieto sekcie naozaj rada a mnohokrát o klube prezradia viac ako tisíc trofejí. Každopádne pre priaznivcov trofejí je pripravená tzv. Schatzkammer, teda klenotnica.
Tu sú uložené klubové trofeje a prehľadne popísané roky, kedy ich Borussia získala.
Prehliadka štadióna aj múzea pre mňa bola úžasným zážitkom. Westfalen Štadión nepôsobí len ako obrovský futbalový stánok, ktorý z diaľky neprehliadnete, ale ako miesto, kde je skutočne cítiť prepojenie s fanúšikmi aj s históriou klubu.
Určite sa to oplatí zažiť, aj keď nie ste priamo fanúšik Dortmundu.
Tento článok vznikol v spolupráci s FutbalTour. Kompletnú ponuku futbalových zájazdov nájdete na ich oficiálnom webe.
