Prežívajú najlepšiu sezónu. Neúčasť na ZOH Remeňové nemrzí

BRATISLAVA. Súrodenci v športe nie sú ničím neobvyklým. Ak začne s novým športom starší, často tým inšpiruje aj mladšieho.

V slovenskom športe takto začal napríklad príbeh bratov Saganovcov. Cyklistike sa začal venovať najskôr Juraj, Peter si zamiloval bicykel o niečo neskôr. 

Vo dvojici sa potom tréningy aj náročnejšie momenty ľahšie ťahajú. Súrodenci sú si oporou aj motiváciou. Súrodeneckých dvojíc, ba aj trojíc vo vrcholovom športe sú desiatky. V biatlone ich je však v posledných rokoch neúrekom.

Bratia Martin a Simon Fourcadovci, Tarjei a Johannes Bövci, sestry Dorothea a Magdalena Wiererové, Hanna a Elvira Öbergové, Selina, Elisa a Aita Gasparinové, Paulína a Ivona Fialkové. Dalo by sa pokračovať.

V tejto sezóne do Svetového pohára po prvý raz nastúpila ďalšia sesterská dvojica Mária a Zuzana Remeňové. 

Radosť prežívajú spolu

Pochádzajú z Oravy. Majú 21 rokov. Sú dvojičky a patria medzi veľké talenty v slovenskom biatlone. 

„Biatlonu sa venujeme od jedenástich rokov. Na základnej škole nás pani učiteľka priviedla k cezpoľnému behu a tam sme stretli trénera, ktorý nás pozval, či by sme nechceli skúsiť biatlon. Zapáčil sa nám, je to veľmi pestrý šport, nikdy neviete ako to celé vypáli a akú priečku obsadíte,“ vraví Mária.

„S biatlonom sme začali spoločne a navzájom sa povzbudzujeme a ťaháme. Keď sa podarí uspieť sestre, mám z toho radosť. Keď sa darí mne, teší sa ona, a keď dosiahneme úspech obe, je to dvojnásobná radosť,“ hovorí. 

Na šampionáte bojovali proti sebe

Zatiaľ nevedia presne povedať, v čom sú ich silné či slabé stránky.

„Snažíme sa stále zlepšovať. Pracovať na streľbe, ktorá je dôležitá, ale to platí aj o kondičnej príprave. Snažíme sa byť silné vo všetkom. Biatlon je komplexný šport,“ vysvetľuje Zuzana. 

Na tréningoch sa podporujú, na súťaži sú súperky a nič si nedarujú. 

„Určite je medzi nami rivalita. Teraz sme si to vyskúšali na juniorskom šampionáte v Pokljuke, kde sme sa stretli na strelnici pri poslednej streľbe, obe sme netrafili jeden terč a v poslednom kole sme si to navzájom rozdali. Vôbec to nebolo tak, že by som to nechala sestre. Bojovali sme,“ hovorí Mária. 

Do cieľa bežali takmer bok po boku. Bol to ostrý súboj do posledných metrov. Zuzana si nakoniec o jednu sekundu vybojovala desiatu priečku, Mária skončila tesne za ňou jedenásta. 

Remeňové len pred pár dňami absolvovali dva šampionáty po sebe. Najskôr európsky juniorský a následne aj otvorené majstrovstvá Európy. 

S takýmto súťažným programom boli zrejme jediné.

Na oboch šampionátoch potvrdili výbornú formu. Sľubné výsledky ukazovali už v priebehu sezóny. Mária si výkonmi zaistila miestenku vo Svetovom pohári, kde nastúpila na osem štartov. Jej maximom je 65. priečka z Oberhofu. Spolu so sestrou boli pri 16. mieste ženskej štafety v Hochfilzene.

Olympiáda ich nemrzí

Pre sestry je to zrejme ich najúspešnejšia sezóna. Na olympijských hrách v Pekingu však budú chýbať. Hoci výkonnostne by do nominácie patrili.

Ba čo viac, v priebehu sezóny prispeli k tomu, aby Slovensko mohlo poslať na pekinské hry až osem biatlonistov. Prečo teda na športovom vrchole budú chýbať reprezentantky, ktoré ukázali potenciál?