„Môj cieľ nie je len zúčastniť sa na olympijských hrách, ale byť na ich vrchole,“ prezradila v rozhovore pre Sportnet biatlonistka EMA KAPUSTOVÁ svoje vízie v kariére.
Dvadsaťdvaročná slovenská reprezentantka má za sebou sezónu plnú výkyvov, chorôb a poučení, ale aj veľmi vydarenú letnú prípravu, ktorú konečne absolvovala bez zdravotných komplikácií.
Prestúpila do tréningovej skupiny Martina Bajčičáka, kde trénuje po boku Paulíny Bátovskej Fialkovej a ostatných členov silného tímu. Objemy narástli, tréningy sú iné, no Kapustová hovorí, že ju nová metóda posunula hlavne po silovo-kondičnej stránke.
V nominačných pretekoch potvrdila formu, vyjazdila si miestenku na Svetový pohár a teraz všetko smeruje k vrcholu sezóny – olympijským hrám.
Ako vnímate uplynulú sezónu, v ktorej ste mali fázu únavy a poklesu formy? Viete už povedať, z čoho to vzniklo?
Všetko súviselo s tým, že som mala v lete výpadok tréningu pre vírus. Neabsolvovala som prípravu tak, ako by to po správnosti malo byť.
S tým súviselo aj to, že som nebola úplne pripravená tak, ako by sme chceli, a potom sa to odzrkadlilo v zime.
Navyše ku koncu sezóny prišiel ďalší výpadok pre ďalšie ochorenie. Bola to taká sezóna hore-dole, ale snažila som sa spraviť, čo sa dalo.
Bohužiaľ, nebolo to tak, ako by som si to po sezóne predtým predstavovala, ale veľa mi to dalo, mohla som sa z mnohých vecí poučiť a bola to pre mňa veľmi náučná sezóna zo všetkých pohľadov.
Ako ste na tom boli zdravotne tento rok počas letnej prípravy?
Myslím si, že túto prípravu som si už ani lepšie predstaviť nemohla. Uskutočnila prakticky bez akýchkoľvek väčších problémov, respektíve aj bez tých menších. Odtrénovala som všetko, čo sme si pôvodne s trénerom naplánovali.
Absolvovala som všetky sústredenia aj tréningy, takže mám z čoho ťažiť a dodáva mi to sebavedomie do tejto sezóny, pretože príprava bola naozaj kvalitná.
Prestúpili ste do druhej tréningovej skupiny k Martinovi Bajčičákovi. Ako k tomu prišlo?
Bol to zložitý proces rozhodovania a samotného rozhodnutia. Veľa vecí tam hralo úlohu – aj môj vtedajší vzťah s trénerom, ktorý ma trénoval, aj Dukla a podobne. Všetko však do seba zapadlo.
Samozrejme, bolo to ťažké rozhodnutie, ale keď si to teraz spätne zoberiem, myslím si, že to bolo správne. Idem ďalej a som v druhej tréningovej skupine.
Ako sa líši tréningový systém Martina Bajčičáka od toho, na čo ste boli zvyknutá doteraz?
Samozrejme, každý tréner je iný, má iné praktiky a iný prístup. Tréning je trošku odlišný, sú tam veci, s ktorými som sa dovtedy nestretla a na ktorých som až tak nepracovala. Práve preto to vnímam ako nový impulz do mojej kariéry a napredovania.
Mám sa znova čo učiť a som vďačná, že mám možnosť byť jeho zverenkyňa a spoznať iný prístup a iné metódy. Pre mňa je to skvelá zmena.
Nový tréner vám navýšil tréningové objemy. Zvládate to fyzicky? Nemali ste už moment, že toho je priveľa?
Nie je to tak, že by sme šli z nuly na obrovské navýšenie. Všetko je postupné a nastavené na základe toho, ako sme si to spolu prebrali. Myslím si, že to má veľmi dobre premyslené a naplánované.
Tréningy som zvládala fajn, bez problémov, takže verím, že sú nastavené tak, ako by mali byť. Už sa teším, čo to „povie“ v sezóne, ale som presvedčená, že je to nasmerované správne.
Ako vnímate tréningy s Paulínou Bátovskou Fialkovou? Ako sa navzájom ťaháte dopredu?
Je pre mňa veľká česť byť v skupine s pretekárkou, ako je Paula. Je skúsená a z bežeckej stránky patrí k svetovej špičke. Pre mňa je to vždy motivujúce. Som rada, že si z nej môžem brať príklad a že sa za ňou môžem ťahať, ešte takto v jej asi poslednej sezóne.
Som veľmi rada, že mi dovolila túto možnosť a prijala ma do kolektívu. Snažím sa to využiť naplno a zobrať si z toho čo najviac, aby som z toho v budúcnosti mohla vyťažiť maximum.
Čo by ste na tejto skupine vyzdvihli vy?
Keď je skupina veľká a je v nej veľa športovcov, prirodzene tam vzniká súťaživosť a vzájomné hecovanie. Pre mňa je to veľký bonus – ťaháme sa, motivujeme navzájom, či už zo streleckej alebo bežeckej stránky, a to aj s chalanmi, nielen s Paulou.
Je super, keď môže človek trénovať v skupine, niečo si navzájom povedať, potiahnuť sa. A hlavne keď je tam dobrá nálada a také zdravé doberanie sa, všetko v dobrom duchu. To je základ – dobrá nálada a dobrý kolektív.
Vnímate nejaké porovnávanie s Bátovskou Fialkovou? Cítite skôr podporu alebo tlak z toho, že ste nastupujúca generácia, ktorá po nej prevezme žezlo?
Úprimne, toto nie je téma, ktorou by som sa nejako zaoberala. Vnímam, že som z generácie, ktorá príde po nich, keď skončia – či už po Paule alebo po Nasti. Sú teraz tie staršie, skúsenejšie pretekárky, ktoré ťahajú tím.
Zároveň sú to tímové kolegyne aj súperky. Viem, že sa s nimi môžem potiahnuť a keď všetko klapne, možno budem ja alebo niekto iný z našich mladších ročníkov práve z nastupujúcej generácie, ktorá slovenský tím preberie.
Martin Bajčičák v rozhovore spomínal, že sa teší z toho, že Paulína je silná v behu a vy ste silnejšia v streľbe. Zlepšila sa Paulína v streľbe aj vďaka vám a naopak, potiahla vás ona v behu?
Na tréningoch sa vždy snažíme ťahať presne takto. Paula sa snaží zlepšiť v streleckej stránke, sem-tam sa ma pýta, ako je možné, že to viem tak rýchlo spraviť a podobne. Pre mňa je to už prirodzené, ale myslím si, že na tréningoch to zvláda super.
Je skúsená, strieľať vie, len to musí pretaviť v pretekoch. Tam už zohráva úlohu veľa faktorov. Ja sa zase snažím ťahať za ňou v behu a vidím to veľmi pozitívne. Niekedy s ňou krok držať viem, niekedy si poviem „wau, ešte je na čom pracovať“.
Vidím však stúpajúcu tendenciu a to s ňou trénujem ani nie trištvrte roka. Verím, že to bude mať pozitívny dopad aj na moju bežeckú výkonnosť.
Ste známa tým, že streľba je vaša silná stránka. Potrebovali ste na nej ešte niečo špeciálne dotrénovať, alebo ste sa skôr zamerali na udržanie štandardu?
Biatlon je špecifický práve tým, že rovnako treba trénovať beh aj streľbu – je to 50 na 50. Stále som venovala veľa času streleckej príprave a snažím sa k nej pristupovať zodpovedne.
Aj tam, kde sa dá zlepšiť len o 0,01 %, sa snažím posúvať. Verím, že to bude padať tak, ako to padalo. Samozrejme, aj majster tesár sa utne, ale mojím cieľom je byť v streľbe stabilná a konštantná vo výkonoch.
Keď zhodnotíte celú prípravu, kde ste spravili najväčší posun? Bol to práve fyzický objem a kondícia?
Myslím si, že áno, hlavne zo silovo-kondičnej stránky. Cítim sa oveľa lepšie pripravená ako minulú sezónu, aj keď tá bola, ako sme už spomínali, výrazne ovplyvnená výpadkom pre chorobu.
Teraz mám pocit, že silovo-kondičná stránka je na oveľa lepšej úrovni, a tým sa prirodzene zlepšuje aj ostatné. Cítim sa viac pri sile.
Máte za sebou nominačné preteky. Ako dopadli z vášho pohľadu?
Som spokojná, aj keď je jasné, že sa našli rezervy. Som rada, že sa mi podarilo byť stopercentná na strelnici a vyskúšať si prvý súťažný stres aj nastavenie tempa do pretekov.
Vždy sú prvé preteky také oťukávanie – človek už preteká nie jednu sezónu, ale stále úplne nevie, do čoho ide, kým sa „neoťuká“. Pre mňa to bol test pred ostrými štartmi.
Som rada, že tam boli kvalitné pretekárky a že sme mali česť porovnať sa s víťazkou Svetového pohára z minulej zimy, aj so Slovinkami či Rakúšankami, ktoré jazdia na vysokej úrovni.
Tak, ako som tie nominačné preteky zajazdila, som s nimi naozaj spokojná a už sa teším na Svetový pohár a na ozajstné súťaženie.
Paulína sa na týchto pretekoch nezúčastnila. Spolu s Anastasiou Kuzminovou majú istý štart na Svetovom pohári. Boli sme tam len my ostatné, ktoré sme bojovali o dve miestenky na Svetový pohár, ktoré zostali, a o miestenky na IBU Cup.
Medzi našimi som oba dni vyhrala. Celkovo som bola prvý deň piata a druhý deň druhá za Franziskou Preussovou. Spolu so mnou sa nominovala Zuzana Remeňová.
Teším sa, motivácia tam je a pevne verím, že táto sezóna bude aspoň taká, ako som si ju predstavovala. V stredu odchádzame a čoskoro sú tu preteky – cez víkend už ideme na to.
Aké konkrétne ciele si dávate do tejto sezóny?
Ciele sme si s trénerom nastavili, ale nechám si ich pre seba. Určite chcem podávať kvalitné, konštantné výkony, s ktorými budem spokojná. Najväčším cieľom sú však zimné olympijské hry – k nim smeruje celá príprava.
Ako vyzerá situácia s miestenkami na olympijské hry a nomináciou?
Slovensko má medzi ženami isté štyri miestenky. Konkrétne mená sa uzatvoria niekedy v januári.
Máme internú nomináciu v rámci zväzu, nominačné kritériá zo Svetového pohára, je to rozdelené na viac častí a podľa toho sa určia štyri ženy, ktoré pocestujú na olympijské hry, plus jedna náhradníčka. Tá však nebude bývať priamo v olympijskej dedine.
Verím, že sa tam dostanem. Budem robiť všetko preto, aby som tam štartovala a aby som mohla súťažiť.
Čo pre vás znamená zúčastniť sa na olympijských hrách?
Pre mňa sú olympijské hry od začiatku, odkedy robím biatlon, asi najväčší cieľ a míľnik. Vždy vravím, že sa nechcem len zúčastniť olympijských hier. Môj cieľ vždy bol byť na ich vrchole.
Nehovorím, že to musí prísť hneď, ale keď už tam budem štartovať, chcem podať kvalitný výkon, na ktorý budem hrdá – a nie byť len tou, ktorá sa hier „zúčastnila“.
Máte nejaké športové vzory – biatlonistky alebo iné športovkyne, ktoré vás inšpirujú na ceste k olympiáde?
Tých vzorov mám viac už od začiatkov v biatlone. Nemôžem povedať, že jeden človek je môj absolútny vzor, ale z každého si beriem to najlepšie. Vždy sa mi páčilo, ako jazdila Daria Domračevová, alebo Martin Fourcade – celkovo ako športovec.
Obdivujem Dorotheu Wiererovú za streleckú stabilitu a rýchlosť, aj ďalších. Istý čas som obdivovala aj Češku Gabrielu Koukalovú.
Samozrejme, obdivujem aj športovcov z iných športov, napríklad veľa tenistov, keďže som predtým hrala tenis. Od každého sa snažím zobrať tú jeho najlepšiu vlastnosť a aplikovať ju na seba a svoj šport.
Vlani ste zažiarili v štafetách, v ktorých máte dôležitú úlohu – rozbiehate ich. Ako náročné to pre vás je?
Myslím si, že je to náročné podobne ako každý iný štart a tak k tomu aj pristupujem. Je to iná zodpovednosť, keď človek ide štafetu, nie len sám za seba. Ja však k tomu pristupujem rovnako zodpovedne ako k individuálnym pretekom.
Úprimne, tie najlepšie štafety som si veľmi užila. Išla som na svoje dno, ale v tej eufórii človek ani nevníma, čo všetko odovzdal.
Keď potom vidí, že aj ostatné baby podajú výborný výkon a nakoniec z toho je pekný výsledok, je to super pocit – niekedy ešte cennejší než individuálne umiestnenie. Podať štyri kvalitné výkony v jedných pretekoch je veľmi cenné.
