Slovenský basketbal sa vyšplhal z pivnice na prízemie. Pôjde aj vyššie? (komentár)

BRATISLAVA. Mohol to byť úspech enormných rozmerov. Po výhrach slovenského majstra, Patrioti Levice, v Európskom pohári FIBA nad španielskou Zaragozou a tureckým Bursasporom, bola reprezentácia zopár desatín sekundy od ohromujúceho víťazstva nad súčasným majstrom Európy.

Nebyť chyby pri stolíku časomeračov, zaváhania rozhodcov na videu alebo nevydarenej rozohrávky z čiary, triumf nad Španielskom by bol realitou. Išlo by o najväčšie víťazstvo slovenského mužského basketbalu v ére samostatnosti, a to nad gigantom, ktorý nevynechal európsky šampionát od roku 1957.

Napriek prehre treba skonštatovať, že slovenský mužský basketbal spravil výrazný krok vpred. Vyšplhal sa po strmých schodoch zo suterénu na prízemie európskej scény.

Čo znamená, že reprezentácia v prvom zápase potrápila favorizované Španielsko naprieč dvoma predĺženiami? „To, že slovenský basketbal začnú všetci viac rešpektovať,” vyhlásil kouč tímu Slovenska Aramis Naglič.

Napríklad hráči, tréneri, skauti, agenti či predstavitelia rôznych zväzov a federácií, sa budú na Slovensko pozerať inak, s väčšou vážnosťou.

Mnohí zistili, že aj tu príde na basketbal desaťtisíc ľudí. Že aj tu má majster Európy na mále. Že aj tu beží čas inak (akcia a vyrovnávajúca trojka Santiaga Yustu 0,4 desatiny pred koncom predĺženia, pozn. red.).

Napriek dvom prehrám so Španielskom stále existuje (minimálna) šanca na postup na budúcoročný EuroBasket. Táto kvalifikácia už stihla ukázať, že basketbalovú kvalitu dokážu Slováci nahradiť motiváciou navyše či emóciami v zápasoch.

„Poznáme súpera z basketbalového pohľadu, no z emocionálneho hľadiska nemôžem nič predvídať,” vravel pred prvým duelom kouč Španielska Sergio Scariolo. „Motivácia navyše sa môže postarať o dodatočný tlak,” dodal.

Slovenský basketbal pomaly, ale isto napreduje. Dokazuje to kvalitatívny posun slovenskej ligy, ale aj reprezentácie. Mnohí lídri reprezentácie sú v dobrom basketbalovom veku – Brodziansky (30), Krajčovič (30) a Ihring (26). A pohľad do budúcnosti vyzerá nádejne.

Timotej Malovec ukázal od februárového reprezentačného zrazu ďalšie zlepšenie. V Srbsku ho sledujú skauti z NBA. Na zápasy, ale aj na tréningy, ich chodí niekoľko. Lákajú ich talentovaní chlapci z KK Mega Basket, ktorého súčasťou je aj 20-ročný slovenský talent.

Sebastian Rančík, ktorý hrá prvou sezónou univerzitný basketbal v Spojených štátoch amerických, má enormný potenciál, s ktorým si môže v budúcnosti otvoriť dvere minimálne do najlepších klubov v Európe.

Čo ešte slovenskému basketbalu chýba? Znovu to zopakujeme, ale kvalitný cudzinec so slovenským pasom. Kedy ho dotiahnuť, ak nie teraz?

Slovenská najvyššia súťaž je najmä vďaka tímom v prvej polovici tabuľky najkvalitnejšia za posledné roky. Hrá v nej niekoľko zaujímavých Američanov, ktorí si nikdy nezahrajú za reprezentáciu USA.

Napríklad Ty Nichols (Patrioti Levice) či Isaiah Cousins (Inter Bratislava), pri ktorých je isté, že po sezóne spravia kariérny krok vpred. Samozrejme, nie je jasné, či by ponuku reprezentovať Slovensko prijali.

Dnes má už takmer každá basketbalovo menšia krajina v tíme naturalizovaného hráča. Väčšina z nich dokonca ani nikdy nehrala v ligovej súťaži krajiny, za ktorú nastupujú.

Napríklad tohtosezónny objav Paríža v EuroLige T.J. Shorts (Severné Macedónsko), David Kravish (Bulharsko), A. J. Slaughter (Poľsko), Conner Frankamp (Gruzínsko) či Jaleen Smith (Chorvátsko).

S kvalitou Brodzianskeho, posunom Malovca, možným príchodom Rančíka o niekoľko rokov do reprezentácie a kvalitným Američanom, by sa Slovensko určite mohlo vyšplhať ešte vyššie, z prízemia až na horné poschodia.