Tréner Naglič: Američania dostali od Európanov zopár faciek, v Paríži budú dominovať

Keď v roku 1992 Američania prvýkrát poslali na olympiádu najlepších basketbalistov vrátane Michaela Jordana, Magica Johnsona či Larryho Birda, turnajom prechádzali bez väčších problémov.

Vo finále sa proti nim v drese Chorvátska postavil aj ARAMIS NAGLIČ. Na zápas v rozhovore pre Sportnet spomína ako na špeciálny zážitok a na vtedajší tím ako na legendy.

Naglič dnes trénuje basketbalistov Interu Bratislava aj slovenskú reprezentáciu, ktorú v novembri čaká kvalifikačný zápas proti Španielsku. Takéto zápasy robia z každého ešte o niečo lepšieho hráča, hovorí Chorvát, ktorý dúfa, že duel proti jednému z najlepších tímov sveta by mohol vypredať zimný štadión.

Ako často spomínate na finále barcelonskej olympiády, keď ste za Chorvátsko nastúpili proti americkému Dream Teamu? Pripomeniem, hrali ste šesť minút, dali ste dva body. Američania vyhrali 117:85.

Bolo to už dávno, nedá sa povedať, že by som na neustále myslel. Zápas si však pripomeniem vždy, keď sa blíži olympiáda alebo nejaké výročie tohto zápasu. Už je to však veľa rokov.

V Chorvátsku to bola vtedy obrovská udalosť, však?

Dodnes sa na striebro z olympiády v Chorvátsku pozerá ako na jeden z najväčších chorvátskych športových úspechov v histórii. Krajina to vtedy veľmi potrebovala. Bolo to v čase vojny a hrali sme s legendárnym Dream Teamom. Pre Chorvátsko to bolo obrovské PR.

Ako si spomínate na amerických reprezentantov? Brali ste ich pred turnajom ako nedosiahnuteľné legendy?

V tých časoch pre nás NBA vyzerala nedosiahnuteľne. Všetci, čo sme boli v tíme, sme NBA sledovali ako deti. Museli sme nastavovať antény, aby sme mohli sledovať talianske kanály. Magic Johnson, Larry Bird, Julius Erving, to boli hrdinovia našej mladosti.

Sledovali sme hviezdy 80. rokov a zrazu sme proti viacerým z nich hrali. Skoro všetci hráči vtedajšieho tímu sú dnes v Sieni slávy, osem alebo deväť z nich patrí medzi 50 najlepších hráčov histórie. Samozrejme, že to bol špeciálny zážitok.

Ako pristupovali oni k vám?

Američania vždy majú istú mieru arogancie, pocitu nadradenosti. Tam boli dosť normálni. Larry Bird sa napríklad prišiel pozrieť na náš tréning, chcel sa zoznámiť s trénerom, vtipkovali sme. Američania sa však väčšinou držali mimo hlavného diania, tak to bolo aj vtedy.

Američania aj tento rok poskladali najsilnejší tím. Je tam LeBron James, Steph Curry. Je to porovnateľný tím s Dream Teamom z roku 1992?

Pre mňa sú členovia vtedajšieho tímu dodnes legendami. Samozrejme, aj v dnešnom tíme sú veľkí hráči, ale vtedy som to prežíval inak. Bol som mladý, hral som aktívne basketbal. Američania tento rok museli poslať najsilnejší tím, lebo v posledných rokoch dostali niekoľko faciek od európskych tímov.

Ukázalo sa, že všetci už vedia hrať basketbal. To vytvára na Američanov tlak, aby potvrdili, že sú stále najlepší tím sveta. Očakávam, že fyzicky budú dominantní, ale vo všeobecnosti nie som veľký fanúšik amerického basketbalu. Bol by som rád, ak by sa ukázalo, že na svete existuje aj niekto iný okrem nich.

Má niekto z konkurencie šancu obrať Američanov o olympijské zlato?