Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom
PJONGČANG. Na medailové pódium ju priviedli dve hostesky v dlhých červených kabátoch, bielych čižmách a s bielou baranicou, ktoré akoby boli vystrihnuté z rozprávky.
Slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová kráčala z troch medailistiek ako prvá. Na všetky strany rozdávala úsmevy.
Keď zaznelo pri vyhlasovaní medailistiek jej meno, vyskočila na pódium, rukami nakreslila do vzduchu veľké srdce, uklonila sa a zakývala zhruba tisícke divákov, ktorí prišli v mrazivom počasí na ceremoniál.
Na pódiu sa stretli dve Slovenky, keďže striebornú medailu Kuzminovej odovzdávala členka Medzinárodného olympijského výboru Danka Barteková.
Barteková: Som jej fanúšičkou
Keď Barteková zavesila biatlonistke medailu na krk, objala ju. „Mala som v očiach slzy. Vidieť priamo z pódia, ako sa teší, či vidieť záznam z jej pretekov bol úžasný zážitok. Som jej obrovskou fanúšičkou a teším sa, že to zvládla,“ reagovala Barteková.
Úspešná strelkyňa už predvlani na letnej olympiáde v Riu de Janeiro odovzdávala zlatú medailu chodcovi Matejovi Tóthovi a striebornú slovenskému štvorkajaku.
Kuzminová si medailu pohladkala, akoby to bol jej najväčší poklad. Stále sa usmievala.
„Sú to znova nové emócie. Hoci som už mala predtým tri medaily na svojom krku, je to opäť niečo úplne iné. Je to ako z čistého listu nanovo napísaná história mojej športovej kariéry,“ opisovala slovenská biatlonistka.
Zlatú medailu jej dopraje
Po odpovedi sa zahľadela na medailu a trochu si ju poťažkala. „Ešte som si ju nestihla poriadne pozrieť, lebo sa len pozerám do kamier a fotoaparátov,“ hovorila s radosťou.
Dizajn medaily je inšpirovaný kórejskou kultúrou a unikátnym národným písmom hangul.
„Je zaujímavá a aj ťažká. Keď budem mať viac svetla, tak si ju lepšie poobzerám. Vidím však, že je tam päť olympijských kruhov a napísaná disciplína, čiže všetko, ako má byť,“ dodala.
Keď dekorovali zlatú Nemku Lauru Dahlmeierovú, slovenská biatlonistka sa na ňu s úsmevom obrátila.
„Každý športovec si zaslúži to, na čo má. Zo srdca jej zlatú medailu doprajem. Je to silná športovkyňa. Ja už svoje zlaté medaily mám, a keď sa mi podarí vybojovať ďalšiu, budem len rada. Ak bude dopriate iným, zaslúžia si to,“ vravela Kuzminová.
Objatie s rodičmi
Na strieborných pretekoch v stíhačke ju boli podporiť aj rodičia, čo bolo pre rodáčku z ruského Ťumeňa veľká vzpruha.
„Možno by som ich podporu cítila, aj keby ostali doma, ale som im vďačná, že sú tu. Videla som ich aj na štadióne, keď prebiehal nástrel. To, že boli so mnou myšlienkami prítomní aj ďalší príbuzní, ma povzbudzovalo k lepšiemu výkonu,“ naznačila biatlonistka.
Ako prvý ju po príchode do cieľa objal jej manžel a tréner Daniel Kuzmin. Hneď po ňom jej gratulovali rodičia.
„Boli to slová šťastia a radosti. Veľa sme toho nestihli, ale vôbec mi nemuseli nič hovoriť. Ich objatie všetko vystihlo,“ dodala.
Dovolila si dlhšie pospať
Jej program po pretekoch bol hektický. Najskôr musela absolvovať kvetinový ceremoniál, potom rozhovory, tlačovú konferenciu, ďalšie rozhovory a napokon dopingovú kontrolu.
„Domov som sa vrátila neskoro, tak som si dovolila dlhšie pospať. Už mám však za sebou klasický tréning, regeneráciu i relax, keďže v stredu ma čakajú najdlhšie preteky,“ opisovala.
V stredu nastúpi na vytrvalostné preteky, ktoré majú dĺžku pätnásť kilometrov a predelia ich štyri strelecké položky. Keď pretekár minie terč, nebeží trestný okruh ako v ostatných biatlonových disciplínach, ale automaticky sa mu pripočíta k času jedna trestná minúta.
Hoci Kuzminová vo vytrvalostných pretekoch nedosahuje výsledky ako v šprinte či v stíhačke, pri jej súčasnej bežeckej forme je možné všetko.
„Postavím sa na štart a pokúsim sa byť rýchla na trati a presná na strelnici,“ hovorila pokojným hlasom, z ktorého bolo cítiť vnútornú pohodu.
„Som naozaj šťastná, nedá sa to skrývať. Olympijská medaila vždy poteší," potvrdila.