Nedeľa, 7. marec, 2021Meniny má Tomáš

Legendárna atlétka má 70 rokov, jej rekord platí dodnes

Jarmila Kratochvílová. (Autor: Tomáš Krist, MAFRA)
Sportnet, TASR|Publikované 26. jan 2021 o 00:00

Čas 1:53,28 min doposiaľ nikto neprekonal.

BRATISLAVA. V utorok 26. januára oslavuje legendárna československá atlétka Jarmila Kratochvílová životné jubileum 70 rokov.

Dvojnásobná majsterka sveta a strieborná medailistka z OH 1980 v Moskve už  neuveriteľných 37 rokov drží svetový rekord v behu na 800 metrov.

Čas 1:53,28 minúty, ktorý zabehla 26. júla 1983 na mítingu v Mníchove, je štvrté desaťročie pre bežkyne nedosiahnuteľnou métou a zároveň ide o najdlhšie platný svetový rekord v atletickej histórii.

V behu sa vyrovnala chlapcom

Jarmila Kratochvílová sa narodila 26. januára 1951 v mestečku Golčův Jeníkov.

Jej športový talent objavil na základnej škole učiteľ Zdeněk Sychrovský, ktorý založil miestny atletický krúžok. "Jarmila, v tebe niečo je," povedal jej vtedy a žiačka Jarmila na tieto slová svojho učiteľa nikdy nezabudla.

Gymnázium navštevovala v meste Čáslav a tam ju kamarátka napokon presvedčila, aby rozšírila ich atletickú partiu v oddiele Slavoj Čáslav. Práve tam sa po prvý raz stretla s budúcim trénerom Miroslavom Kváčom.

Ako stredoškoláčka sa v behoch vyrovnala chlapcom, do diaľky skákala viac ako päť metrov a guľu vrhala za deväť metrovú hranicu.

Z každého športu mala niečo - výborné fyzické predpoklady získala častou prácou na poli a pohybom v prírode. "V Čáslavi som zažila skvelú partiu, ktorú som nikdy predtým nezažila a už asi nezažijem," spomínala slávna atlétka.

Rekord mohol byť ešte lepší

Prvý titul na domácom ovále vybojovala Kratochvílová v roku 1974. V pretekoch na 300 m v hale dosiahla čas 40,6 sekundy.

Potom už nasledoval jeden titul za druhým až prišiel ten najoceňovanejší výkon z roku 1983, keď bola na krátkych a stredných tratiach v životnej forme.

Nijaký iný atletický rekord neplatí tak dlho ako ten, ktorý 26. júla 1983 utvorila na olympijskom štadióne v Mníchove. Čas 1:53,28 min. žiari vo svetových tabuľkách aj po takmer štyroch desaťročiach.

Mnohí fanúšikovia atletiky majú stále v živej pamäti nevídaný finiš v tom čase 32-ročnej atlétky, ktorý nasadila 200 metrov pred cieľom a súperky nechala hlboko v poli porazených.

"Chcela som iba vyhrať, nikto mi medzičasy nehlásil, mohlo to byť aspoň o sekundu lepšie," komentovala svoj výkon svetová rekordérka.

Doping? Rázne to odmieta 

Jarmila Kratochvílová je zároveň držiteľkou druhého najlepšieho času v histórii v behu na 400 metrov časom 47,99 s, ktorý zabehla 10. augusta 1983 na majstrovstvách sveta v Helsinkách.

Jej čas zlepšila len Marita Kochová z bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR), ktorá v roku 1985 stanovila hodnotu svetového rekordu na 47,60 s. 

Hoci Jarmila Kratochvílová súťažila v ére organizovaného dopingu, sama jeho používanie dôrazne popiera. Úspechy pripisuje pevnej vôli a extrémnej tréningovej záťaži.

"Za seba môžem povedať, že nikdy som nič nebrala. Kto mi neverí, nech sa príde pozrieť záznamy mojej kariéry. Mojím dopingom boli tréningové denníky, mám ich schované stohy. Opakujem, svedomie mám čisté," povedala v rozhovore pre web novinky.cz.

Ospravedlnenie po 30 rokoch 

V roku 1983 sa stala najlepšou športovkyňou v Európe a na OH 1984 by patrila k najväčším favoritkám na zisk zlatej medaily.

Pre vtedajšie politické skutočnosti však nebolo umožnené cestovať do Los Angeles športovcov z tzv. východného bloku, vrátane Československa. Výnimkou boli len športovci z Rumunska. 

Vždy, keď sa priblíži výročie alebo olympiáda, človek si pripomenie, že sa to nemalo stať.


Jarmila Kratochvílová, československá atlétka

V roku 2014, teda po troch desaťročiach, sa predseda Českého olympijského výboru Jiří Kejval v mene tejto organizácie oficiálne ospravedlnil za neúčasť na 23. letných olympijských hrách v Los Angeles. 

Kratochvílovej to však šancu bojovať o olympijské zlato už nevrátilo. 

"Asi je to správne, ale nemuselo sa čakať tridsať rokov, mohlo to byť aj skôr. Je to len symbolické, pretože je to strašne dávno. 

Avšak, vždy, keď sa priblíži výročie alebo olympiáda, človek si pripomenie, že sa to nemalo stať," povedala Kratochvílová pre web Českej televízie. 

Úspešná aj ako trénerka 

Po majstrovstvách sveta v Ríme v roku 1987 ukončila najlepšia československá bežkyňa kariéru, počas ktorej vytvorila celkove 42 národných rekordov.

Začala sa venovať trénerskej práci a rovnako úspešne. Jej rukami prešla napríklad majsterka sveta z roku 1999 v behu na 800 metrov Ludmila Formanová.

A čo považuje za najlepší moment svojej kariéry? 

"Mala by som povedať rok 1983, kedy som na majstrovstvách sveta vybojovala tri medaily, dosiahla na dva rekordy. Pre mňa je však najcennejšie, že som pri atletike zostala a nevzdala to ani potom, čo nás nepustili na olympiádu v roku 1984," dodala Kratochvílová pre novinky.cz.

V októbri 2013 jej český prezident Miloš Zeman udelil Medailu Za zásluhy.


Súvisiace články