Po troch tituloch som v pluse asi sto eur, vraví o návrate k tenisu Polášek

V štvorhre ste patrili v minulosti medzi špičku. Pred šiestimi rokmi ste však kariéru ukončili. Čo sa stalo?

Začalo sa to ešte skôr, asi pred siedmimi rokmi. Pri zápasoch ma začala bolieť ľavá noha. Pritom na turnajoch sa mi vtedy darilo. Lenže pre bolesti som nemohol dobre podávať. Bol som aj u lekárov, ale na nič neprišli. Situácia sa opakovala na ďalších turnajoch. Keď som odohral viac zápasov, bolo to horšie.

V roku 2013 po Australian Open som ešte vyhral ATP turnaj v Záhrebe, no potom sa to skončilo sériou prehratých zápasov. Bolo to neúnosné. Nemohol som robiť veci, ktoré som bol naučený.

Išlo to do psychiky, pretože som s tým bojoval veľmi dlho. Na Roland Garros 2013 som sa rozhodol, že to takto ďalej nejde. Sezónu som dohral, ale už som si hovoril, že radšej skončím. Nebudem čakať na klinickú smrť a prežívať len na challengeroch.

Pátrali ste po tom, čo spôsobovalo bolesti?

Samozrejme. Lekári zistili, že problémom je chrbtica. Mal som výrastky, ktoré tlačili na nervy. Snažil som sa s chrbtom cvičiť, no nepomáhalo to. Potom som si povedal - kašlem na to. Nebol som v pozícii, že si môžem dopriať rok voľno, chodiť po lekároch a vyliečiť sa.

Pomohlo by to?

Čech Radek Štěpánek si dal dlhšiu pauzu, cvičil a postupne to prešlo. Ja som za ten čas stretol viacerých výborných fyzioterapeutov ako Milana Gašparca. Keď spätne prichádzam k problémom, riešením je cvičenie.

V tomto vidím dnes veľký posun. Keď som začínal s tenisom, rôzne cviky ako napríklad SM systém boli len na začiatku. Dnes sú prepracované. A tenisti kedysi nemali ani toľko peňazí, aby si mohli dovoliť fyzioterapeuta. Už aj to sa zmenilo.

Dnes si ho tenisti môžu dovoliť?

V tenise je oveľa viac peňazí ako kedysi. Počas mojej prvej kariéry nestúpli prize money počas piatich rokov ani o euro. Päť rokov som dostával tie isté peniaze.

Dnes dostane deblista v treťom kole štvorhry na Wimbledone o 80 percent viac ako pred šiestimi rokmi, keď som končil.