V poradí druhé ZOH v St. Moritzi 1928 organizátori termínovo situovali „až“ do polovice februára – v snahe predĺžiť turistickú sezónu v chýrnom zimnom stredisku, vtedy sa končiacu spravidla začiatkom druhého mesiaca.
Poslednú disciplínu programu, rýchlokorčuliarsku súťaž na 10 000 m, ktorej v záverečný deň Hier predchádzal 18-hodinový dážď, napokon nedokončili – odplával ľad...
Po tom, čo odjazdil siedmy z desiatich štartujúcich, hlavný nórsky rozhodca preteky predčasne ukončil. Američania sa hnevali, dovtedy najrýchlejší čas mal na konte ich krajan Irving Jaffee (druhý bol Nór Bernt Evensen) , tvrdili, že hlavní favoriti odjazdili. Nepomohli si – súťaž sa neskončila medailovým ceremoniálom.
Lake Placid 1932: Hokejové a krasokorčuliarske súťaže prvý raz prebiehali v krytej hale, ale lyžiarsky maratón na 50 km z pôvodných tratí museli presunúť do vyšších polôh pohoria Adirondacks a aj tam celú noc a na druhé ráno navážať sneh – namiesto o ôsmej bol štart až takmer na poludnie.
Squaw Valley 1960: Mužský zjazd odkladali tri dni.
Innsbruck 1964: V panike z viactýždňovej absencie sneženia pred ZOH organizátori požiadali o pomoc armádu, ktorá doviezla na športoviská 20-tisíc ľadových kociek (tobogan) a 40-tisíc kubických metrov snehu (zjazdárske trate).
Grenoble 1968: Rozmary počasia ovplyvnili najmä bobové súťaže v Alpe d Huez. Už súťaž v dvojsedadlových boboch chceli rozhodcovia ukončiť po dvoch jazdách.
Legendárny taliansky pilot Eugenio Monti, ktorý mal deväť zlatých z MS, ale žiadnu zo ZOH (len po dve strieborné a bronzové), však rezolútne zareagoval: „Nechcem polovičné víťazstvo!“.
Napokon sa uskutočnili aj dve ďalšie a získal zlato, hoci vzhľadom na rovnaký súčet časov s nemeckým dvojbobom len vďaka absolútne najrýchlejšej jazde. Ďalšie pridal ako pilot štvorbobu - v tejto súťaži však počasie umožnilo odjazdiť len polovičnú porciu.
Sapporo 1972: Prvé ZOH v Ázii mali šťastie: predchádzali im dažde, ale ďalší, doslova lejak, prišiel až štyri hodiny po záverečnom ceremoniáli. Športovcov trápila len kvalita snehu a vietor – jeden z jeho poryvov pomohol poľskému skokanovi Wojciechovi Fortunovi k senzačnému zlatu.
Lake Placid 1980: Premiéra umelého snehu – dokonca ho predávali ako suvenír v plechovkách, ktoré šli na dračku...
Nagano 1998: Mužský zjazd sa pre hmlu, vietor, sneženie, ba aj dážď uskutočnil až 5 dní a 50 minút po tom, ako mal podľa oficiálneho programu.
Rozbehnuté preteky biatlonistov na 10 km pre husté sneženie prerušili, anulovali a znova odštartovali na druhý deň, súťaž štvorbobov ukončili po tretej jazde.