V športe nejde iba o peniaze. Atraktívne príbehy dokážu ponúknuť aj ženy

V komentári sa autor Jozef Foltýn, bývalý šéfredaktor športu v RTVS, zamýšľa nad tým, či je spravodlivé, že na grandslamových turnajoch zarábajú ženy a muži rovnako, teda dostávajú rovnaké prize money.

Argumentačnou logikou čisto postavenou na biznis modeli elitných turnajov príde k výsledku, že z hľadiska rodovej rovnosti tento krok spravodlivý môže byť, z hľadiska komerčného však spravodlivý určite nie je.

Dokonca ide podľa autora o nezaslúženú, “falošnú” emancipáciu ženského tenisu.

Ak by čisto ekonomický pohľad na vrcholové turnaje prišiel od redaktora komerčného televízneho kanálu, bolo by to síce krátkozraké, ale pochopiteľné. Predsa len ide o zisk z vysielania.

Ak však tento pohľad prichádza od profesionála z verejnoprávneho prostredia, tak to nie je len krátkozraké, ale pre podporu športu “pre všetkých” aj potenciálne nebezpečné.

Precedens nezmení status quo

Čísla sledovanosti a vôbec percentuálne zastúpenie mužského a ženského športu v médiách nemôže nikto objektívne spochybňovať. Áno, mužský elitný šport desaťročia dominuje televíznemu a vôbec mediálnemu pokrytiu.

Z princípu vyššieho zastúpenia v médiách prirodzene láka zaujímavejších sponzorov a vyššie reklamné zisky. Niekto by mohol tiež argumentovať kvalitnejšími výkonmi v mužských súťažiach.

Aj na základe fyziologických daností ženy svojimi výkonmi objektívne nemôžu dosiahnuť tabuľkové čísla mužských kolegov. To však neznamená, že z diváckeho hľadiska ženská súťaž v tenise, v zjazdovom lyžovaní či volejbale nemôže priniesť rovnaký, ak nie väčší pôžitok.

Avšak status quo v prospech “zaujímavejšieho a výkonnejšieho” mužského športu tu máme nastavený roky a jeden precedens rovného platového ohodnotenia víťaza a víťazky elitného turnaja (resp. turnajov, ak počítame aj ďalšie grandslamy) ho nezmení.

Môže ho však poškodiť? Je status quo, a teda ženský šport na okraji mediálneho záujmu, niečo, čo má zmysel udržať?