Odštartovala olympijská štafeta. Japonci veria, že Hry napriek pandémii budú

BRATISLAVA. V antickej Olympii pred chrámom zasväteným bohyni Hére slávnostne zapálili oheň pre letné olympijské hry v Tokiu.

Po niekoľkodňovej ceste po Grécku prevezmú pochodeň tokijskí organizátori a 26. marca odštartuje púť po Japonsku, ktorá by mala byť dlhá 20-tisíc kilometrov a potrvá do 24. júla.

Prvým japonským členom štafety bola maratónska víťazka Mizuki Nogučiová.

Ceremoniál, v ktorom sa kňažky modlia k bohovi Slnka Apollónovi a k najvyššiemu z bohov Diovi, sa dodržiava už roky. Tentoraz sa ho však pre šírenie koronavírusu zúčastnilo minimum ľudí. Prítomní boli len funkcionári.

Gréci si práve ohňom pripomínali legendu, podľa ktorej ho bohom z Olympu vzal Prométeus a dal ho ľuďom. Počas súťaží horel vždy na štadióne.

Organizátori Hier kvôli pandémii koronavírusu sprísnili opatrenia so olympijskou štafetou. Púť pochodne po Japonsku by malo sledovať naživo len obmedzený počet ľudí a ľuďom, ktorí pochodeň ponesú, budú merať teplotu.

• Koronavírus v športe (téma) >>>

Šéf organizačného výboru Joširo Mori zopakoval, že o zrušení olympiády ba ani o jej posunutí na neskorší termín neuvažujú.

Mori tvrdí, že pracujú na tom, aby pripravili bezpečné Hry. Moriho slová prišli po tom, čo člen organizačného výboru Harujuki Takahaši povedal pre Wall Street Journal, že olympiádu môžu odložiť a usporiadať o rok.

Pre zdravotné riziká už v Tokiu odriekli niekoľko testovacích podujatí a rušia sa aj ďalšie súťaže vo svete, ktoré komplikujú kvalifikačný proces.

Organizátori prisľúbili, že chcú zabezpečiť férové podmienky pre všetkých a je možné, že v športoch, kde kvalifikácia nemohla prebehnúť, navýšia počet miesteniek a rozdelia ich aj medzi pretekárov, ktorí nemali možnosť kvalifikovať sa.

So štafetou prišli Nemci

Olympijský oheň je jedným zo symbolov novodobých olympijských hier. Zapaľujú ho na mieste, kde sa konali antické hry v gréckej Olympii z lúčov slnka.

Ak je počasie nepriaznivé a slnko nesvieti, používa sa oheň, ktorý bol zapálený deň vopred v rámci generálky. Veľkokňažná potom zapáli prvú pochodeň štafety. Okrem ohňa odovzdá prvému členovi štafety aj olivovú ratolesť na znak mieru, ktorý má počas súťaží trvať.

V novodobej histórii hier použili oheň prvý raz v Amsterdame 1928. Vtedy ho však zapálili priamo na holandskom štadióne. Štafetu do dejiska a zapaľovanie ohňa na posvätnej pôde realizovali prvý raz Nemci. Počas Hier XI. olympiády v Berlíne 1936 už vládol v krajine Hitler.

Štafeta vtedy šla po súši z Grécka cez Juhosláviu, Rakúsko, ČSR do Nemecka. Nie všade ju však vtedy prijali s nadšením.

„Dokonca sa hovorí, že keď pochodeň prinášali na Staromestské námestie, podarilo sa ju ľuďom protestujúcim proti usporiadaniu hier v nacistickom Nemecku uhasiť,“ vraví historik František Kolář pre Český rozhlas.

Napriek tomu, že tento nápad prišiel od organizátorov hier v nacistickom Nemecku, rozhodli sa na nasledujúcej olympiáde v Londýne 1948 v štafete pokračovať. Tentoraz však ako symbol mieru.

Štafetu zachránil zapaľovač

Rokmi získala štafeta význam na propagácii hier a ich myšlienok. Oheň organizátori posielajú na netradičné miesta po celom svete.

Bol pod vodou oceánov, na južnom i severnom póle, na Mount Evereste a trikrát sa dostala olympijská fakľa aj do vesmíru. Tam však bez ohňa, pretože na vesmírnej stanici je z bezpečnostných dôvodov otvorený plameň zakázaný.

V Soči však práve fakľou, ktorú vzali kozmonauti po prvý raz aj mimo vesmírnej stanice, zapálili oheň na slávnostnom otvorení hier.

V minulosti sa viackrát stalo, že oheň zhasol. Zo štafety pred olympiádou v Soči 2014 je známy nešťastný incident, keď zhasla pochodeň pri Kremli.

Bežec, ktorým bol bývalý plutvový plavec Šavarš Karpeťan, si rýchlo všimol, že mu fakľa zhasla. Nespanikáril a bežal priamo k ochrankárovi. Prstom ukazoval, že potrebuje oheň, ten vytiahol zapaľovač a štafeta bežala ďalej k hlave ruského štátu.

V Montreale zapálili oheň robotníci

Zhasnutie pochodne počas štafety nie je až také výnimočné. Pre nepriaznivé počasie sa to občas stáva. Práve pre tieto prípady je vždy nablízku rezervný oheň, ktorý pochádza z originálneho plameňa zapáleného v Grécku. Väčšinou je uschovaný v lampáši.

Zapaľovač na znovuobnovenie plameňa nepoužili iba v Rusku. Hry v Montreale v roku 1976 postihla nepriazeň počasia. Jedna búrka bola celkom silná a sfúkla aj olympijský oheň v hlavnej čaši na štadióne.

Priamo v tom čase sa tam nekonali žiadne súťaže. Hneď si to všimli robotníci, ktorí boli nablízku. Jeden z nich zapaľovačom podpálil noviny a takto opäť zapálil oheň.

Keď sa to organizátori dozvedeli, nechali oheň opäť zhasnúť a nanovo ho zapálili z originálneho plameňa.

Do otvorenia olympiády prejde plameň dvadsaťtisíc kilometrov. V Japonsku odštartuje štafeta vo Fukušime, kde pred deviatimi rokmi cunami poškodilo jadrovú elektráreň.

Pokiaľ koronavírus nezmarí organizovanie olympiády v riadnom termíne, zapáli posledný člen čašu na slávnostnom ceremoniáli 24. júla.