Walter Bonatti: Najväčší talent medzi horolezcami

Walter Bonatti (22. 6. 1930 - 13. 9. 2011), alpinista, novinár, cestovateľ, chvíľu aj horský vodca a autor kníh (najmä o „jeho horách"), rodák z talianskeho Bergama, patril k najtalentovanejším horolezcom všetkých čias.

Traduje sa, že chudoba, hlad a vojna ho zocelili na duši i na tele a jeho fyzická kondícia bola obdivuhodná. Už ako 18-ročný sa pustil do najnáročnejších alpských stien, preliezol severnú stenu Grandes Jorasses (4208 m), len so základným výstrojom sa mu to podarilo za dva dni. V roku 1951 zdolali spolu s Lucianom Ghigom ako prvovýstup východnú stenu skalnej ihly Grand Capucin (3838m) v masíve Mont Blancu.

Expedícia na K2

Keď mal Bonatti 24 rokov, zúčastnil sa na talianskej horolezeckej expedícii Karakorum, ktorej cieľom bol vrchol K2, jedna z najťažších osemtisícoviek (8611m). Spolu s pakistanským nosičom Amirom Mahdím sa podujali vyniesť kyslíkové bomby pre svojich spolulezcov Lina Lacedelliho a Achille Compagnoniho do tábora IX, ktoré boli určené pre vrcholový výstup. Neskôr Campagnoni obvinil Bonattiho, že časť kyslíka sám spotreboval a tým ohrozil vrcholovú dvojicu. Ukázalo sa však, že sa tak stať nemohlo, pretože Bonatti nemal kyslíkovú masku.

Väčšie nedorozumenie sa však stalo, keď Bonatti s Mahdím nenašli prístrešie tábora IX, ktoré nebolo na dohodnutom mieste. A tak museli nosič a Bonatti prečkať noc vo výške 8100 m bez bivakovacieho vybavenia. Mahdí prišiel o prsty na rukách i nohách, Bonattimu sa nestalo nič, bol však sklamaný a zatrpknutý.

Bonatti by pravdepodobne bol zdolal vrchol K2 aj bez kyslíka a Compagnoniho prvovýstup by stratil zo svojho lesku. Hoci Bonatti vyniesol prvolezcom kyslík až do výšky 8000 m, jeho zásluhy na úspešnom zdolaní osemtisícovky nikto neocenil. Iba pred niekoľkými rokmi uverejnil Taliansky spolok alpinistov článok K2-Una storia finita (K2-uzavretá historka), v ktorom Bonattiho rehabilitovali.

Pri preberaní ceny Piolet d Or v apríli 2009.
FOTO - archív Bonatti

V roku 1955 sa vybral do masívu Mont Blanc, aby v šesťdňovom sólovom prvovýstupe zdolal juhozápadný pilier Petit Dru, ktorý neskôr premenovali na Bonattiho pilier. V roku 1958 ďalší prvovýstup - pakistanský Gasherbrum IV (7925m) spolu s Carlom Maurim.

Do roku 2008 sa nikom nepodarilo ich cestu zopakovať. V roku 1961 sa s francúzskymi a talianskymi priateľmi vybrali na pilier Freney (Mont Blanc), kde ich nečakane zastihlo zlé počasie. V stene sedeli 60 hodín, štyria neprežili a spolu s Bonattim sa vrátili dvaja alpinisti.

Kým sa Bonatti celkom rozlúčil s extrémnym alpinizmom, zopakoval si aj skialpinizmus - prechodom Álp za šesťdesiatšesť dní od Mt. Caninu (Julské Alpy) po Prímorské Alpy v dĺžke 1795 kilometrov. Napokon definitívna bodka bola jeho ďalší „majsterštuk" - päťdňový zimný sólo prvovýstup cez severnú stenu Matterhornu.

Zobral si herečku

Walter Bonatti sa s prírodou, horami a vrcholmi stretával od roku 1965 ako fotoreportér a novinár. Cestoval po svete a pre taliansky týždenník Epoca písal až do roku 1979 fotoreportáže. Dva roky aj pre nemecký Bild der Zeit, ktorý bol čiastočne predchodcom časopisu Geo.

Najzaujímavejšie články vyšli knižne v publikácii Moje najväčšie dobrodružstvá. Cesty na hranice sveta. Napísal asi dvadsať kníh, Montagne di una vita vyšla vo vydavateľstve Šport v roku 1967 pod názvom Vrchy, moje vrchy. V nej nám dovolil nazrieť do myšlienkového sveta človeka Bonattiho, presného a precízneho, takého, aké boli jeho cesty na vrcholy.

„Keď som si predstavil, že pilier na Petit Dru môžem vyliezť sám, bol to zvláštny pocit. Bol som takmer v neskutočnom stave, v ktorom je všetko možné a zdá sa normálne..."

Reinhold Messner, ktorý zdolal všetky osemtisícovky, o svojom priateľovi povedal: „Bol geniálnym znalcom prírody...Prispel k prekonaniu nemožného." Bonatti sa oženil v roku 1980, keď ho priatelia upozornili na článok v novinách, v ktorom sa herečka Rossana Podesta zdôverila, že Bonatti je ten muž, s ktorým by išla aj na pustý ostrov. Napísal jej, stretli sa a zobrali. Bonatti bol nositeľom titulu francúzskej Čestnej légie, talianskeho Cavaliere di Gran Croce, v roku 2010 mu udelili najvýznamnejší horolezecký titul Piolet d´Or (Zlatý čakan) za celoživotné dielo.

S priateľmi na talianskej strane Mont Blancu (Bonatti prvý sprava).
FOTO - archív Bonatti