Hádzal rakety o zem, nadával a plakal. Federer bol iný ako dnes (podcast)

BRATISLAVA. Roger Federer ako búrlivák, ktorý hádže rakety o zem po nevydarenej výmene, veľa nadáva a po prehrách plače?

To sú scény, ktoré si fanúšikovia tenisu azda ani dokážu predstaviť.

Je to presný opak toho, ako legendárny Švajčiar pôsobil na dvorcoch v posledných dvoch dekádach. V minulosti však skutočne bol tým búrlivákom, ktorý si nedokázal udržať nervy na uzde.

Na vrchol sa dostal už ako 21-ročný, keď vyhral Wimbledon. To bol rok 2003 a pre lepšiu predstavu, koľko času odvtedy ubehlo, taký Juraj Slafkovský v tom momente ani nebol na svete.

Podstatnú časť z uplynulých 19 rokov pritom Švajčiar strávil na tenisovom tróne.

Federer a pokuty?

Keď dostal v roku 2020 pokutu vo výške tri tisíc dolárov na Australian Open, diváci boli v šoku.

Niet sa čomu diviť. Takéto niečo bolo raritou. Federer bol počas kariéry povestný tým, že sa dokázal s prehrami vyrovnať ako pravý šampión.

Elegán, ktorého len tak hocičo nerozhádže a aj vo vypätých situáciách premôže emócie, nekoná bezhlavo, ale s radšej s rozvahou.

Za ostatných vyše 20 rokov sú zaznamenané len dva prípady, keď mu udelili pokutu. Okrem Austrialian Open vypenil aj v roku 2009, vo finále US Open. Dokopy musel zaplatiť v týchto prípadoch štyri a pol tisíca dolárov.

Pokuta, lebo sa vraj nesnažil vyhrať

Keď mal 17 rokov, dostal veľkú príležitosť na turnaji v Bazileji. V dvoch setoch ho však prevalcoval Andre Agassi a Federer sa musel vrátiť na lokálne turnaje.

Návrat z 9-tisícovej haly a prostredia podujatia ATP do haly v malom mestečku, ktoré mimochodom podľa dostupných údajov oficiálne nemá ani tisíc obyvateľov, údajne neniesol ľahko. Po zápase s Agassim nastúpil proti nižšie postavenému súperovi než bol on sám, Armandovi Brunoldovi.

Nielenže prehral, ale dostal pokutu, lebo sa vraj v podstate nesnažil vyhrať.

Rozhodca Claudio Grether v oficiálnom zápise uviedol, že Federer len demotivovane stál na kurte a spravil dve dvojchyby v gemoch, v ktorých mal podanie.

Pokuta mala výšku 100 dolárov. Dnes by to pre neho bola zanedbateľná čiastka, no v tom čase za tento zápas s Brunoldom získal 87 dolárov. Z turnaja tak odchádzal v strate 13 dolárov.

Boli to dôležité lekcie, ktoré mu pomohli v raste. Prezentoval sa už úplne odlišným prístupom ako v mladosti. Jednoducho dospel a právom si vyslúžil povesť veľkého tenisového džentlmena.