Na zlatom hetriku sa podieľal aj Slovák. Zverencov chce raz dostať vyššie, než bol on sám

TALLINN. Taliansky tanečníci na ľade Charlene Guignardová a Marco Fabbri dosiahol na európskom šampionáte v krasokorčuľovaní v Tallinne zlatý hetrik.

Titul majstra Európy získali tretí raz po sebe.

• Program a výsledky ME v krasokorčuľovaní 2025

Na ich úspechu sa podieľal aj slovenský tréner a choreograf Lukáš Csölley.

Bývalý pretekár je od roku 2020 súčasťou trénerského tímu Barbary Fusar-Poliovej v Miláne a v aktuálnej sezóne spolupracuje aj s jej najúspešnejšími zverencami.

Začalo sa to exhibíciou

Guignardová a Fabbri ho v minulej sezóne poprosili, aby im pomohol s exhibičným číslom.

„Mal som viac nápadov, predložil som im dva-tri. Chcel som im ponúknuť niečo iné, aby sa aj zabavili. Vznikol z toho program o dvoch robotoch, respektíve o umelej inteligencii,“ priblížil začiatky spolupráce Csölley.

Netradičná exhibícia mala od začiatku výborné ohlasy, boli s ňou spokojní aj samotní tanečníci.

Guignardová s Fabbrim patria medzi najstaršie páry štartového poľa, ona má 35 rokov, on dovŕšil 37 rokov práve v deň exhibície v Tallinne.

Korčuľujú spolu už pätnásť rokov a ich príbeh potvrdzuje, že v tejto disciplíne na úspech treba čakať niekedy aj celú dekádu.

Prvú medailu na veľkom šampionáte získali Taliani pred šiestimi rokmi na ME v Minsku, kde boli bronzoví. Nasledoval ďalší bronz pred troma rokmi na európskom šampionáte v Tallinne.

V ďalších rokoch už v Európe nenašli premožiteľa, na svetovom šampionáte skončili pred dvoma rokmi druhí a vlani tretí.

Zavolali ho na poradu

„Po vlaňajších majstrovstvách sveta, keď sa Charlene a Marco rozhodli pokračovať, zavolali ma na poradu trénerov. Povedali, že by boli radi, keby som bol aj ja súčasťou ich tímu,“ uviedol Lukáš Csölley.

Predolympijská sezóna je ideálna príležitosť na skúšanie nových štýlov alebo menej tradičných riešení. Barbare Fusar-Poliovej sa preto pozdávala myšlienka, aby prerobili exhibičné číslo na súťažnú jazdu.

„Bola to výzva. S Barbarou a s deckami sme museli nad tým dosť rozmýšľať. Samozrejme, ísť do takého programu je aj risk. Môže byť inovatívny, ale bude možno aj kritizovaný,“ skonštatoval slovenský tréner.

Roboti s mäkkými kolenami

Výzvou bolo aj nájsť tie správne pohyby. Robotické pohyby vyzerajú na exhibícii efektne, ale súťažná jazda musí byť plynulá a ladná.

„Na začiatku sezóny sme sa príliš chceli hýbať ako roboti a boli sme strnulí. Nebolo jednoduché udržať túto choreografiu a zároveň mať mäkké kolená. Postupne sme však našli správny balans,“ opisoval Marco Fabbri.

Jazda zaujala laickú i odbornú verejnosť. „Hovorilo sa o programe. Či už pozitívne, alebo negatívne, ale sa hovorilo,“ potvrdil aj Lukáš Csölley.

„Vždy je jednoduchšie kritizovať a nie všetci komentujú negatívne preto, lebo si to naozaj myslia. Možno to hovoria kvôli tomu, aby vás zneistili,“ doplnil.

Medzi pretekármi a trénermi však panovala zhoda, že to bude program, ktorý bude fungovať, nikdy ho nespochybnili.

„Vedeli sme, že musíme pracovať na tom, aby to nešlo proti nim a aby sa to priblížilo k tomu, čo chcú vidieť rozhodcovia. Robotické pohyby sú jedna vec a druhá je ukázať kvalitu ich korčuľovania, ktorou prevyšujú ostatné páry,“ vysvetľoval Csölley.

V minulosti si Taliani vypočuli veľa kritiky, že ich jazdy sú len o silnom korčuľovaní v rýchlosti.

„Dlhé roky pracovali na tom, aby boli viac expresívni, aby dokázali diváka vtiahnuť do programu. Myslím si, že to je vidieť. Už sú vykorčuľovaní a sú schopní pracovať s malými detailmi,“ myslí si slovenský tréner.

Moderný, mladý pohľad

V tíme okolo Barbary Fusar-Poliovej je viac odborníkov. Bývalá majsterka Európy a sveta s Mauriziom Margagliom robí najväčšie rozhodnutia a tréningový proces sleduje v jeho celku, kým Roberto Pelizzola sa sústredí na technické veci.

Dôležitou súčasťou tímu je aj choreograf Corrado Giordani. „S ním som taktiež spolupracoval počas celej kariéry a pôsobenia v Taliansku a dnes je mojím kolegom a dobrým priateľom. So Charlene a Marcom pracuje takmer od začiatku kariéry a má dôležitu úlohu nielen z pracovného hľadiska, ale aj z morálneho,“ zdôraznil 30-ročný slovenský tréner.

„Ja sa im snažím dať taký moderný, mladý pohľad. Aj tým, že celkový nápad tej jazdy vznikol v mojej hlave, mám nejakú predstavu o tom, ako by to mohlo byť,“ opisoval svoju úlohu Csölley.

Bežná práca prebieha formou lekcií. Každý deň je rozdelený a pretekári majú trebárs 40 minút s Fusar-Poliovou, ďalších 40 minút s Pelizzolom a ďalšiu lekciu zase s Csölleym.

Tréneri medzi sebou samozrejme diskutujú, na čom treba ešte pracovať, alebo samotní pretekári prídu s niečím, na čo by sa chceli pozrieť.

Csölley spolupracuje aj s inými pármi. Na majstrovstvách Európy sa zúčastnili aj maďarskí reprezentanti Maria Ignatevová a Danijil Szemko, respektíve Hanna Jakucsová a Alessio Galli, ktorí súťažia v holandských farbách.

Preteky sú náročné a stresové aj pre trénera.

„Práve som sa o tom bavil s Barbarou, spýtal som sa ju: niekedy si si ten program užila počas pretekov, alebo je to vždy len stres?,“ poznamenal Csölley.

Jazdy si pozrie z videa s niekoľkodňovým odstupom. „Je to už profesionálna deformácia, že hneď vidím veci, na ktorých treba pracovať ďalej. Ale naživo si to človek neužije vôbec, lepšie potom asi z toho videa,“ doplnil.

Do tretice si to užili

Po pretekoch v Tallinne však už mohol celý trénerský štáb uvoľnene oslavovať. Fusar-Poliová neskrývala radosť. Hrdo ukazovala tri prsty, veď jej zverenci vyhrali už tretí titul.

„Pri našom prvom triumfe v Espoo sme boli veľmi nervózni, to bolo najhoršie. Vlani to už bolo okej a teraz sme si to naozaj užili,“ vravela Charlene Guignardová.

Podobne to vnímal aj Lukáš Csölley. „Majstrovstvá Európy zvládli pokojne, nikdy som nemal pocit, že by mali obavy. Vidieť, že už sú vyjazdení. Ani by som nepovedal, že je to ich práca, oni si to teraz užívajú,“ zdôraznil.

„Som rád, že stále majú veľa sily, sú na tom dobre fyzicky a športovo. Klobúk dole, že ešte stále sú schopní dať do toho sto percent na tréningoch,“ vyslovil slová uznania Csölley.

Talianov pozná ešte z pretekárskych čias, keď jazdil najprv s Federicou Testovou a neskôr s Luciou Myslivečkovou. Súťažili proti sebe, ale vždy mali medzi sebou dobré vzťahy.

„Vždy bol medzi nami rešpekt, taká tá správna konkurencia. Keď sme boli spolu na olympiáde, veľmi sme si pomáhali. Oni boli niekde inde, takže v olympijskej sezóne to nebola žiadna rivalita,“ doplnil rodák z Bratislavy.

Guignardová s Fabbrim obsadili na ZOH v Pjongčangu piate miesto, Csölley s Myslivečkovou skončili na dvadsiatej priečke.

Radosť s nimi pracovať

Na krasokorčuliarskych pretekoch je tradíciou, že po skončení oficiálneho medailového ceremoniálu sa medailisti fotia na ľade aj so svojimi trénermi. Tentoraz na tejto fotke figuroval aj Lukáš Csölley.

„Každý úspech má za sebou tímovú prácu. Možno prvotný nápad bol môj, ale ten sa musel niekam posunúť. Dôležitý je prínos každého jedného článku, z čoho vznikne celkový výsledok,“ zdôrazňoval.

Triumf svojich zverencov je motiváciou aj preňho. „Verím práci, ktorú robím. Keď sa pracuje s profesionálmi ako Marco a Charlene, je to aj jednoduchšie. Majú taký prístup, korčuliarske kvality a disciplínu, že je radosť s nimi pracovať. Zodpovednosť, ale aj radosť,“ podčiarkol.

„Keď vystúpili na stupne víťazov, po prvýkrát som mal taký emotívny moment, že som si povedal: teraz aj ty máš kúsok z tej medaily. Bolo tam trochu dojatia,“ priznal Csölley.

Veľká trénerská výzva

Rodák z Bratislavy bol ako pretekár dvakrát ôsmy na majstrovstvách Európy. Vtedy jazdil s Federicou Testovou, ktorá sa však po ME v Bratislave v roku 2016 rozhodla ukončiť kariéru.

Csölley pokračoval súťažnú kariéru s Luciou Myslivečkovou. Napriek jej problémom so zraneným ramenom sa dokázali kvalifikovať na olympiádu v Pjongčangu.

„Byť na ľade a korčuľovať, to je srdcovka. Ale nedá sa to robiť za celý život. A dotiahnuť niekoho ešte ďalej, ako som bol ja sám, je podľa mňa niečo veľmi pekné. Je to pre mňa výzva. Ktovie, možno raz sa dostane môj športovec tam, kde som sa ja z nejakých dôvodov nedostal,“ poznamenal.

„Som rád, že mám malý podiel na tom, že sme vyhrali majstrovstvá Európy, ale na to, aby človek cítil úplné zadosťučinenie, treba čas. To prežíva teraz Barbara, ktorá sa venuje Marcovi so Charlene už pätnásť rokov. Ona sama vyhrala majstrovstvá Európy iba raz, a teraz má svojich zverencov, ktorí vyhrali po tretíkrát,“ uzavrel Lukáš Csölley.