Tarkovič? Je slušný a inteligentný. Zišlo by sa mu tridsať percent z Kozáka

BRATISLAVA. Keď prišiel v roku 1992 študovať do Bratislavy a zároveň hrať futbal, vedel, že trénerské štúdium na Vysokej škole bude jeho prioritou.

Štefan Tarkovič nemal takú výraznú futbalovú kariéru ako jeho predchodcovia na poste reprezentačného trénera. Hrával druhú a najmä tretiu ligu.

Už ako mladík si uvedomoval, že ako profesionálny futbalista nedosiahne najvyššie méty. A tak sa vydal cestou vzdelania.

Napokon sa zaradil k trénerom ako Jürgen Klopp a José Mourinho, ktorí nikdy nehrali najvyššiu súťaž, ale stali sú uznávanými trénermi.

Tarkovič sa z pozície teoretika prepracoval až na pozíciu reprezentačného trénera, ktorý je pod drobnohľadom športovej verejnosti. Toto je jeho netradičný príbeh.

Chlapče, čo to skúšaš

Po mládežníckych časoch v Tatrane Prešov sa presunul do hlavného mesta, kde začal študovať na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.

Jeho mentormi boli Pavol Peráček a nebohý Ladislav Kačáni.

„Na prednášky chodil s hŕbou kníh, ktoré mal stále pod pažou. Najskôr ma to zarazilo. Sadol si, položil ich na stôl a hľadel na mňa. V duchu si hovorím: chlapče, čo to skúšaš,“ opisuje Peráček stretnutie s Tarkovičom.

„Už počas štúdia postupne opúšťal hráčsku kariéru a dal sa na rolu trénera. Bol dosť cieľavedomý. Zaujímal sa o veľa vecí,“ dodal.

Mal tesne po dvadsiatke, keď bol hrajúcim asistentom trénera v treťoligových tímoch TJ Spoje Bratislava a ŠK Svätý Jur, kde naberal skúsenosti pod trénerom Ľubošom Bohúňom.

„Pišta bol super chlapec, mal fantastickú povahu. Bol to nekonfliktný človek. Niekedy som si hovoril, že by mohol mať väčšiu dravosť,“ skonštatuje Bohúň.

Tarkovič nasával informácie

Tarkovič mal na starosti vedenie tréningového procesu. V kabíne patril medzi mladších a nebolo jednoduché si vydobyť rešpekt aj medzi skúsenejšími spoluhráčmi.

„Mal v sebe trénerské sklony, mal k tomu vzťah. Aj starší spoluhráči ho brali a rešpektovali. Vždy bol inteligentný a kamarátsky,“ naznačil Bohúň.

Jeho ďalšie kroky viedli k ženskej reprezentácii, kde bol trénerom tímu do 19 rokov a zároveň aj asistentom trénera Pavla Peráčka v A-tíme ženskej reprezentácie.

„Ukazoval som mu veci, ktoré sme prednášali. Toto platí v praxi, toto čiastočne a toto úplne neplatí. Nasával tieto informácie a išiel si za svojou métou,“ spomína Peráček.

Tarkovič si vyskúšal pôsobenie v Spojených arabských emirátoch v tíme Baniyas SC, kde bol asistentom trénera Petra Poláka. Neskôr viedol Tatran Prešov, MFK Košice či MŠK Žilina.

Sledoval ako Kozák uvažuje

Výraznejší úspech však nedosiahol. Prelom v jeho trénerskej kariére prišiel v roku 2013, keď sa stal asistentom trénera Jána Kozáka pri slovenskej seniorskej reprezentácii.

Spoznali sa ešte v Košiciach, kde Tarkovič pôsobil v pozícii športového riaditeľa a zastrešoval mládež, kým Kozák trénoval seniorov. Dlhé debaty o futbale ich vzťah prehĺbili.

„Niekedy musí mať tréner aj šťastie. A on ho mal pri Kozákovi, ktorý chcel k sebe mladého a dynamického človeka. Pišta spĺňal tieto kritériá. A mohol pozerať ako tréner Kozák uvažuje,“ vraví Peráček.

Kozák sa sústredil na stratégiu, taktiku či tvorbu hráčskeho kolektívu. Keďže nerád cestoval, Tarkovič ho vo svete často zastupoval.

Mal na starosti komunikáciu s hráčmi či tréningy. Hráči ich považovali za kreatívne a inšpiratívne.

„Môžem ho opísať iba v superlatívoch, lebo je to ozaj veľký odborník. S Kozákom boli perfektne zohraní. Bola to fantastická dvojica,“ tvrdí bývalý reprezentant Stanislav Šesták.

Robil päťkrát viac ako profík

Tréneri bez žiarivej hráčskej kariéry to majú náročnejšie. Mnoho ľudí na nich hľadí cez prsty. A niekedy aj ich zverenci váhajú, či majú dôverovať človeku, ktorý si neprešiel tým, čím oni.

„Keďže nebol vrcholový hráč a chcel nakuknúť do vrcholového futbalu, musel na sebe robiť päťkrát viac ako profesionálny futbalista. Musel vyrovnať tento hendikep,“ tvrdí Peráček.

„Pišta sa stále pýtal, prečo to funguje takto, prečo volím takéto riešenie. Bol zvedavý a vedel dobre načúvať. To ho posunulo až tam, kde je teraz,“ dodáva jeho mentor.

Keď bol Tarkovič ešte jeho študentom, nikdy by nepovedal, že sa raz stane reprezentačným trénerom. „Nenapadlo mi to ani vo sne,“ usmieva sa Peráček.

Neznamená to, že by Tarkoviča zaškatuľkoval. Nie každý však môže byť trénerom reprezentácie, Slovana Bratislava či Realu Madrid. Každý má svoj strop.

Navyše Tarkovič študoval v 90-tych rokoch, keď boli trénermi reprezentácie osobnosti ako Václav Ježek, Jozef Vengloš či Jozef Adamec.

„Taký Anton Malatinský predbehol svoju dobu a nikdy nebol reprezentačným trénerom. Keď som videl, akí tréneri viedli národný tím, nemohol som uvažovať, že sa ním raz stane aj Tarkovič. Vždy som to bral v tomto kontexte,“ vysvetľuje Peráček.

Zišlo by sa mu 30 percent z Kozáka

Z reprezentačných trénerov ako Ján Kozák, Vladimír Weiss, Dušan Gališ či Ladislav Jurkemik išiel vždy obrovský rešpekt. Mali prirodzenú autoritu a charizmu.

„Pišta nie je takýto človek. Má však iné pozitíva. Je komunikatívny, dokáže vychádzať s okolím, je racionálny a predvídateľnejší ako Weiss,“ hodnotí Peráček.

„Chce, aby boli vzťahy otvorené a kamarátske. Bolo to krásne vidieť, keď sa mu Juraj Kucka vrhol okolo krku po víťazstve s Ruskom. Niekedy je však nutné aj pritvrdiť,“ dodáva.

„Pišta je výborný teoretik. Je vzdelaný, sčítaný, ale trochu mäkký. Veľmi mu pomohlo, že robil s Kozákom a zišlo by sa mu aspoň 30 percent z jeho povahy,“ myslí si Bohúň.

Ako klubový tréner Tarkovič nezaznamenal výraznejší úspech. Pre mnohých odborníkov je svojou povahou vhodnejším typom do reprezentácie.

„Neviem, či v dnešnej dobe môže robiť taký slušný človek trénera v kluboch. V reprezentácii skôr,“ tvrdí Bohúň.

Nebude so všetkými vždy zadobre

Počas päť a polročnej spolupráce s Kozákom sa navzájom vyvažovali. Kozák bol často výbušný, Tarkovič pôsobil skôr pokojne. 

„Bol spojkou medzi trénerom a hráčmi. Kozák dokázal byť niekedy dosť horkokrvný a Štefan ho brzdil. Ale videl som aj nervózneho Tarkoviča vybuchnúť,“ prezrádza Šesták.

„Keď nebol spokojný s prístupom alebo výkonmi, dal to najavo. Keď bude mať väčšiu zodpovednosť, vie byť aj tvrdší. Nebude len so všetkými vždy zadobre,“ doplnil dlhoročný reprezentant.

Keď tréner Kozák skončil pri reprezentácii, na svoje miesto navrhoval práve Tarkoviča, keďže aj v iných krajinách je bežné, že po odchode hlavného trénera pokračuje jeho asistent.

„Charakterovo je to skvelý človek a takých je málo. Jeho by som odporučil prezidentovi zväzu, ale rozhodnutie je na ňom,“ povedal Kozák na svojej poslednej tlačovej konferencii.

Ján Kováčik si však vybral Pavla Hapala. A Tarkovič pracoval dva roky na pozícii technického riaditeľa Slovenského futbalového zväzu.

Otázka je, ako mu pomôže okolie

Pred zápasom proti Severnému Írsku, v ktorom Slovensku išlo o postup na Euro však vymenil na poste reprezentačného trénera Hapala. Neľahkú situáciu zvládol a s tímom postúpil.

„Štefan vie o futbale takmer všetko. Je dôležité, že ho rešpektujú aj hráči, ktorí pôsobia v špičkových kluboch. A práca s nimi nie je jednoduchá,“ priznal prezident Kováčik.

Tarkovič si do realizačného tímu zobral osvedčených ľudí, s ktorými prežili atmosféru veľkého podujatia.

„Neprajníci môžu hovoriť čokoľvek, ale keď ste tam raz boli, viete ako fungoval denný režim, príprava, tak máte z čoho čerpať. Je to obrovská výhoda,“ načrtol Peráček.

„Otázka je, ako mu pomôže okolie. Či mu dokážu spolupracovníci naservírovať také informácie, aké dával on Kozákovi,“ doplnil.

Tarkovič si zvolil za svojich asistentov Mareka Mintála a Samuela Slováka. Obaja boli výbornými futbalistami a reprezentantmi. Aj preto by sa mohli navzájom vyvažovať.

Ako zvládne Tarkovič tlak okolia?

„Stále musí bojovať s názorom, že dobrým trénerom môže byť len dobrý hráč. Ale to neplatí. Dôkazom sú Jose Mourinho či André Villas-Boas,“ vraví Peráček.

„Potom máte veľa dobrých hráčov, ktorí sa nikdy nestali kvalitnými trénermi. Majú väčšie predpoklady, ale nechceli sa vzdelávať a rozvíjať,“ dodáva.

Kým pod Kozákom dokázal Tarkovič urobiť výbornú prípravu na zápas, rozobrať silné i slabé stránky súpera, ako hlavný tréner musí byť skôr psychológom a taktikom.

Už nie je v úzadí a najväčšia pozornosť je venovaná jemu. Aj na majstrovstvách Európy bude zrejme najsledovanejším mužom v slovenskej reprezentácii.

„Dôležité je, ako zvládne tlak okolia, keď sa nebude dariť. Weiss sa vtedy zavrie sám do seba a nájde vnútornú silu, ktorú prenesie na hráčov. Otázne je, či dokáže takú vnútornú silu nájsť aj Pišta, či sa dokáže vzchopiť, keď dva razy prehráme,“ konštatuje Peráček.

V základnej skupine Slováci nastúpia proti Poľsku, Švédsku a Španielsku.

„Všetky tri tímy sú lepšie, to je bez debaty. Tarkovič však bude mať veľkú motiváciu byť úspešný aj kvôli sebe, aby dokázal, že na túto pozíciu patrí,“ dodal Peráček.