Počuli ste príbehy o tréneroch, ktorí si nekonvenčnými spôsobmi získavali rešpekt a silu demonštrovali len krikom na svojich zverencov.

Počuli ste príbehy o športovcoch, ktorí už v začiatkoch kariéry museli čeliť problémom, hoci tie nemali so športom nič spoločné.

Keď si nedávno bývalí hokejisti Boris Valábik a Marián Gáborík pozvali do podcastu Boris & Brambor prezidenta hokejového zväzu Miroslava Šatana, bola o nich reč.

O tom, ako si Mike Babcock pýtal od hráčov fotky z mobilu a potom ich verejne premietal na obrazovke. O tom, ako Kyle Beach išiel za videotrénerom, ten mu pustil porno a sexuálne ho zneužil. O tom, ako Mitchell Miller nútil svojho postihnutého spolužiaka tmavej pleti jesť cukrík vytretý v pisoári.

Poznáme niekoľko prípadov, ale existuje milión ďalších, o ktorých sa nehovorí. Najčastejšie preto, že sa o nich boja hovoriť jeho priami aktéri. 

Dôvodmi sú strach, trauma či hanba. O šikane v športe rozprával PETER KURAČKA, športový psychológ a bývalý profesionálny futbalista.

Zažili ste ako bývalý futbalista šikanu v športe?

Našťastie nie, nemám skúsenosť ani s rolou človeka, ktorý by bol šikanovaný a ani som počas svojej kariéry v žiadnom tíme neregistroval prípady zjavnej šikany. Neviem teda posúdiť, ako by som niečo také prežíval alebo ako by som sa správal.

Na druhej strane, športovec zažije počas života veľa kolektívov. Aj keď si nepamätám situácie, kde by konkrétne správanie sa malo jasné črty šikany, vybavujem si dosť situácií, v ktorých bol niekto ponižovaný, bolo mu ubližované alebo sa ho snažili zastrašiť.

Aký je rozdiel medzi týmito situáciami a šikanou?

Šikana je opakované, agresívne správanie sa, ktorého zámerom je tiež ublížiť, zastrašiť, ponížiť či inak ohroziť druhého človeka. Dôležité je povedať, že ide o vzťah, kde je nerovnováha síl. Teda, keď jedna zo strán nevie alebo nemá schopnosť brániť sa.

Najmä v kolektívnych športoch funguje špecifická dynamika vzťahov, bojuje sa o hierarchiu a pozíciu v tíme, každý sa snaží byť lepší a úspešnejší ako ten druhý. Je tam vedomý alebo nevedomý zámer dostať seba vyššie na úkor iného.

V rámci toho sme často svedkami správania sa, ktoré je na hrane, môže druhému ublížiť či ho ponížiť, no nie vždy ide zákonite o šikanu.

Pojem šikana sa dnes nadužíva a mám pocit, že mnohí si nie sú vedomí, čo šikana naozaj je.

Každému nevhodnému typu správania je však potrebné postaviť sa, pretože časom môže do šikany prerásť.

Ktoré formy šikany sa v športových kolektívoch vyskytujú najčastejšie, prípadne, ktoré považujete za najvážnejšie v súčasnosti? 

Vo futbalovom kolektíve sa často deje, že si tím vyberie jedného člena, ktorého vníma ako najslabšieho alebo v niečom iného. Potom sa stáva terčom ponižovania a zosmiešňovania.

Šikana môže byť nielen verbálna, môže prerásť aj do fyzického útoku či agresie. Môže mať aj sociálnu formu ako vyčleňovanie jednotlivca zo skupiny. A nemôžeme podceniť kyberšikanu, ktorá rastie v internetovom priestore. Taktiež sa môžeme stretnúť so sexuálnou formou šikany.

Vyskytuje sa šikana v športe prevažne v detských, alebo skôr v starších kategóriách?

Podľa môjho názoru sa so šikanou viac stretávame v kolektívoch detí. Tie majú častejšie obmedzenú schopnosť ubrániť sa, na rozdiel od dospelých, ktorí sa jej vedia postaviť a vyriešiť si svoje problémy.

Ako môže šikana v detstve ovplyvniť začínajúceho športovca?