BRATISLAVA. Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) spolu s Ministerstvom športu a cestovného ruchu SR v stredu bilancoval účinkovanie slovenských športovcov na OH v Paríži.
Prezident SOŠV Anton Siekel spolu so štátnym tajomníkom Jánom Krišandom informovali aj o cieľoch prehodnotiť systematizáciu financovania jednotlivých športov či dosiahnuť už na nasledujúcich OH v Los Angeles minimálnu výpravu 50 športovcov.
Historicky najmenej početná slovenská výprava s 28 olympionikmi sa podpísala aj na medailovej bilancii.
Jediný cenný kov získal vo Francúzsku bronzový kanoista Matej Beňuš v C1. Napriek chudobnému medailovému ťaženiu zaujali svojimi výkonmi viacerí Slováci.
Štvrté miesto obsadila v tenisovej dvojhre žien Anna Karolína Schmiedlová a na rovnakej pozícii boli aj vodná slalomárka Zuzana Paňková (C1) či strelkyňa Vanesa Hocková (skeet).
Finálovú účasť si vybojovala aj ďalšia slovenská skeetarka Danka Barteková, ktorá obsadila šieste miesto a o senzáciu sa postaral aj skejtbordista Richard Tury.
Ten postúpil v kategórii street ako jediný z Európy do finále a obsadil piate miesto. Všetci okrem bronzovej olympioničky Bartekovej si odbili pod piatimi kruhmi premiéru.
"V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že pred hodnotením sa musíme zamerať na faktor, na základe akých kritérií to budeme robiť. Ak hovoríme o športových výsledkoch, čo je prvé kritérium, ktoré má najradšej každý fanúšik, získali sme iba jednu bronzovú medailu, čo je sklamanie.
Patrí to k športu, pretože nie každý môže vyhrať, sú na rovnakej štartovacej čiare a chcú dosiahnuť čo najlepší výkon. Mnohí majú medailové ambície, preto mi verte, že ak sa im to nepodarí, nikomu nie je viac ľúto, ako im.
Paradoxne sa v tomto teším, že fanúšikovia sa venovali našim športovcom, sledovali OH a boli smutní a majú právo na kritiku. Odborná kritika je už niečo iné. Počas môjho pôsobenia na olympijskom výbore som vždy vítal, keď sa objavil iný názor a bol konštruktívny.
Za slovenský olympijský tím môžem skonštatovať, potvrdili sa mi slová, ktoré som zachytil počas mojej účasti v Paríži zo strany športovcov, trénerov a sprievodných tímov.
Všetci hodnotili našu účasť ako maximálne profesionálne pripravenú, podmienky boli na najvyššej úrovni, za čo patrí poďakovanie predovšetkým mojim kolegom," uviedol Siekel na stredajšej tlačovej konferencii.
Už pred hrami v Paríži uviedol Siekel, že počet športovcov je zrkadlom toho, v akom stave je slovenský šport.
"To, že sa tak stalo, berme ako fakt. Musíme z toho vychádzať, aby sme si uvedomili vážnosť tejto situácie. Môžeme spochybniť, že sme mali jednu medailu, ale aj keby boli štyri či šesť, tak situáciu na Slovensku v zásade nič nezmení.
Olympijské medaily sú obrovský impulz pre športovcov a mládež, aby hľadali svoje vzory v reálnych podobách a nehľadali ich niekde vo videohrách. Príčiny prečo sa to stalo musíme hľadať roky dozadu. Prečo sme neinvestovali do infraštruktúry skôr?
Národné olympijské centrum v Košiciach nevznikne z roka na rok a nemôžeme očakávať, že v Paríži budeme mať veľké zastúpenie plavcov. Nemôžeme očakávať, že budeme suplovať investície, záujem a energiu rodičov, pre to, aby sme vychovali talenty ako Petra Vlhová. Ja sa už dnes s veľkým rešpektom pozerám na ZOH v Taliansku.
Naša výprava bude mať podobné problémy, čo sa týka veľkosti. Chcem, aby sme boli čo najvyššie v počte získaných medailí, prajem to aj každému športovcovi. Pozerajme sa však na to objektívne, nie ako na prípad, ktorý sa stal následkom toho, že sa pred rokom niečo zanedbalo.
Povedzme si o krokoch, ktoré potrebujeme urobiť, aby sme mali potenciál kandidátov na olympijské miestenky na minime 50," povedal Siekel.
Podľa Krišandu je potrebné upriamiť pozornosť na model financovania jednotlivých segmentov športu.
"Prišli sme s navýšením finančných prostriedkov do fondu na podporu športu, ktorý navýšime minimálne na 60 miliónov eur. Prostriedky pôjdu nielen do infraštruktúry samospráv, ale aj do infraštruktúry národného športového významu a na podporu vrcholových podujatí.
Naša sekcia športu sedela s pánom Siekelom a identifikovali sme isté veci. Každý sa chváli, že terajší vzorec je univerzálny a závidia nám ho okolité štáty, tak musím povedať, že to tak nie je.
Od roku 2016 sa rapídne zvyšujú financie do športu a počet olympionikov je čím ďalej, tým menší. Ani jeden z okolitých štátov nemá podobný model, nie je možné nastaviť jedným výpočtom všetky rozdielne úrovne športu.
Ministerstvo bude mať tendenciu prehodnocovať systematizáciu podpory športu. Takisto sa musíme konečne venovať podpore talentovanej mládeže, ktorá nemá žiadne zastrešenie a metodiku. Budeme musieť vytvoriť výcvikové centrálne strediská na prípravu," povedal.
Krišanda zadefinoval už aj konkrétny cieľ, ktorý budú chcieť dosiahnuť o štyri roky na OH v Los Angeles.
"Cieľom je rozprávať sa so zväzmi, identifikovať športovcov, ktorí sú schopní sa zúčastniť na budúcich OH a vytvoriť pre nich čo najoptimálnejšie podmienky. Budeme o tom intenzívne rokovať so SOŠV, ako aj so zväzmi.
Naším cieľom je vypraviť do Los Angeles čo najväčšiu výpravu, možno v počte 50 športovcov, neskôr do Austrálie približne 100 športovcov.
Kolektívne športy sme mali naposledy v Sydney 2000, čiže aj týmto smerom sa budeme uberať, je toho veľa, no myslím si, že sa nám to podarí," dodal Krišanda.
