Je niečo, na čom môžu Slováci stavať? Bohužiaľ, z pohľadu dát nie, tvrdí expert

Svetový futbal je čoraz závislejší od vedeckých metód. JAKUB DOBIÁŠ je zakladateľom firmy 11Hacks, ktorá sa snaží maximalizovať potenciál futbalových tímov pomocou štúdia podrobných údajov o všetkom, čo sa odohráva nielen na ihrisku.

Na kľúč dodajú meno futbalistu, akého klub potrebuje. Pracujú s matematikou, s každým dotykom lopty. V rozhovore pre Sportnet prezrádza aj dáta o slovenskom národnom tíme. 

V čom spočíva vaša práca?

11Hacks je spoločnosť, ktorá využíva matematické modely na analýzu hráčov, tímov a ich stratégií. Vo svojich analýzach kombinujeme to najlepšie z unikátnych matematických a štatistických modelov a tradičného skautingu.

Dátovú analýzu zároveň vieme prepájať s taktickými poznatkami. Náš tím sa skladá nielen z dátových analytikov, ale aj tradičných video - skautov, odborníkov na taktiku a trénerov. 

Ktoré dáta sú pre vás najpodstatnejšie a prečo? 

V našej analytickej platforme sledujeme približne tri stovky hráčskych modelov a ďalšie stovky tímových metrík. Dôležité je pre nás sledovať napríklad to, ako daný hráč svojimi dotykmi zvyšuje šancu svojho tímu na strelenie gólu. Dôležitých modelov je však oveľa viac, navyše sú spolu často v nejakom vzťahu. 

Potvrdzuje dátová analytika výnimočnosť hráčov, ako sú Messi a Ronaldo? 

Áno, najmä v prípade Messiho. Je to práve on, koho by sme sa nezdráhali označiť za najlepšieho hráča na svete. Predstavte si skvelého futbalistu, ktorý sa v dôležitých kreatívnych metrikách pohybuje medzi piatimi percentami najlepších hráčov na svojej pozícii. Messi je v týchto atribútoch často schopný vyprodukovať až o tretinu lepšie čísla ako takýto hráč. Často sa tabuľkovým hodnotám úplne vymyká. 

Aké máte informácie o slovenských futbalistoch? 

Veľmi podrobné. Na Slovensku je našim klientom tím z Dunajskej Stredy, tamojšiu domácu súťaž preto detailne sledujeme. Taktiež sme schopní sledovať výkony slovenských futbalistov v zahraničí, ktorých dáta máme k dispozícii aj päť rokov dozadu. Klubový futbal je ale, samozrejme, úplne odlišná disciplína ako ten medzinárodný. 

Čo prezradili dáta na európskom šampionáte o slovenskej reprezentácii? 

Už z našej predturnajovej analýzy vyšlo, že postúpiť zo skupiny bude pre slovenský výber veľmi ťažké. Aj keď sa stretnutia proti Švédsku a Poľsku javili futbalovej verejnosti ako pomerne schodné.

Podľa matematických modelov boli hlavným problémom v posledných desiatich stretnutiach pred ME veľmi slabé výkony v obrane a skôr priemerný útok ich nedokázal vyvážiť. To sa prejavilo aj na samotnom turnaji.

Podľa metriky "obdržaných očakávaných gólov", čo je základný analytický model, ktorý ukazuje, aké nebezpečné šance si súper proti danému tímu vytvoril, malo Slovensko štvrtú najhoršie obranu na šampionáte. Horšie už bolo iba Macedónsko, Turecko a Maďarsko.

Navyše malo Slovensko s veľkým náskokom najhorší útok na turnaji. Podľa našich modelov v priebehu troch zápasov nazhromaždili slovenskí hráči iba 0,86 očakávaných gólov, teda 0,3 na zápas, čo je extrémne nízke číslo.

Ukazuje to, ako málo kvalitných streleckých príležitostí si tím dokázal vypracovať. Číslo 0,86 očakávaných gólov za tri zápasy znamená, že tím mal podľa matematických modelov za tento čas streliť iba necelý jeden gól. 

Čoraz viac sa objavujú názory, že Slovensko zaspalo dobu a hrá nemoderný futbal. Potvrdzujú to aj dáta? 

Príliš dobre sa na Slovákov nepozeralo. Dáta ukazujú, že Slovensko hralo na turnaji najnižšiu obrannú líniu, zhruba na úrovni Maďarska s Fínskom, a výrazne nižšiu ako Macedónsko.

Loptu držali Slováci v priemere len 44 percent času, najhoršie bránili štandardné situácie. Boli tretím najmenej pressujúcim mužstvom a neboli aktívni v counter-pressingu. 

Counter-pressing? Môžete to vysvetliť podrobnejšie? 

Všeobecne ide o situáciu, keď tím po strate lopty okamžite a organizovane napáda s cieľom získať ju čo najrýchlejšie späť do svojej moci. Cieľom je zisk lopty a zabránenie protiútoku. V poslednej dobe sa takým štýlom hry preslávil napríklad Liverpool pod vedením trénera Jürgena Kloppa.

Ktorí futbalisti Slovenska sa najviac približujú k súčasným trendom svetového futbalu? 

Z hráčov reprezentácie rozhodne vyčnieva Milan Škriniar, ktorého rozohrávka je na svetovej úrovni. V milánskom Interi je v tomto ohľade nesmierne dôležitým hráčom. Počas zápasu rozdá priemerne 65 prihrávok, má skvelú úspešnosť dlhých lôpt.

Dokáže dávať šikovné prihrávky medzi línie. Svojimi nábehmi vie posúvať loptu smerom k súperovej bránke a celkovo majú jeho akcie vysoký gólový prínos.

Dôležitý pre tím je stále Marek Hamšík. A napríklad Patrik Hrošovský podáva v Genku veľmi dobré výkony. Z hráčov odchádzajúcej generácie je vzhľadom k priebehu turnaja ťažké niekoho vyzdvihnúť.

Zaujímavé mená sa rozhodne nájdu medzi mladšími hráčmi, ktorí vstupujú do ideálneho futbalového veku. Sú tu Dávid Hancko, Ivan Schranz, Róbert Boženik, László Bénes, Tomáš Suslov. Stále nemožno zatratiť ani Ondreja Dudu či Stanislava Lobotku. 

Najlepším hráčom Slovenska na ME bol podľa mnohých Škriniar. Potvrdzujú to aj dáta? 

Ako som už odpovedal, na ME bolo naozaj ťažké niekoho vyzdvihnúť. K tým lepším však určite Škriniar patril. Prekvapilo nás, ako veľmi bol dominantný vo vzduchu, čo je disciplína, ktorá nie je jeho prednosťou. Ani v talianskej lige v nej príliš nevyniká. 

Škriniar je vysoký a väčšinu gólov strelil hlavou. Na prvý pohľad by sa zdalo, že vo vzdušných súbojoch je skôr úspešný. Nie je to tak? 

V minulej sezóne vyhral v Serie A iba 43 percent svojich vzdušných súbojov, čo je podpriemerné číslo. Najlepší stopéri vyhrávajú okolo sedemdesiat percent súbojov. Škriniar je, naopak, skvelý na zemi, kde má až osemdesiat percent vypichnutých lôpt. 

Slovensko malo na ME iba dve strely na bránku počas celého turnaja. Čo ešte čísla prezrádzajú o slovenskej ofenzíve? 

Slovensko malo najhorší útok na turnaji. Ukazuje to, ako málo kvalitných streleckých príležitostí si tím dokázal vypracovať. Tím mal štvrtý najnižší počet streleckých pokusov na turnaji. A každá strela Slovenska mala priemerne iba štvorpercentnú šancu na to, že sa skončí gólom. A to bolo najnižšie číslo zo všetkých tímov na turnaji. 

Vynikli Slováci v nejakej disciplíne, na ktorej by mohli stavať? 

Bohužiaľ, z pohľadu dát nie. 

Česi v posledných zápasoch proti slovenskej reprezentácii jasne dominovali. České médiá na adresu Slovákov poznamenali, že pôsobili ako starí páni. Čo si o tom myslíte? 

Najsilnejšími stránkami českého výberu sú intenzita, pressing a rotácie v strede poľa. Takže v kombinácii so starnúcim tímom Slovenska to mohlo pôsobiť presne tak, ako médiá opisovali. Ak však po turnaji dôjde k hráčskej a trénerskej obmene, Slovensko má v zálohe niekoľko zaujímavých hráčov. 

Prečo Česi momentálne tak prevyšujú Slovákov? 

Česko má jasne definované silné stránky. Sme silní v súbojoch, dobrí v counter-pressingu a v centroch. Celá záloha zaujímavo rotuje. To je filozofia, o ktorú sa český tím opiera. Nie som oboznámený toľko s plánom, ktorý chcelo Slovensko na ME hrať.

Česko postúpilo medzi osem najlepších tímov v Európe. Čo je za úspechom tímu?

To už som čiastočne zmienil. Konzervatívny prístup trénera Jaroslava Šilhavého so sebou nesie veľkú výhodu v podobe zohranosti hráčov. Pôsobíme zohraným dojmom a súperom robíme veľké problémy neustálou rotáciou hráčov v strede ihriska, ktorá je veľmi ťažká na ich správne obsadzovanie.

Intenzita hry je hlavným znakom českého výberu a jeho najsilnejšou stránkou. Veľmi pomohlo zaradenie Tomáša Holeša do základnej zostavy. V najdôležitejších defenzívnych metrikách odvtedy predvádza vysoko nadpriemerné výkony.

Napríklad v modeli, ktorý sleduje to, do akej miery dokáže útočiacim hráčom odoberať lopty v nebezpečných priestoroch, sa umiestňuje medzi desiatimi percentami najlepších hráčov na svojej pozícii.

Tímu získava veľké množstvo lôpt a napríklad vo vzdušných súbojoch má zatiaľ skvelú úspešnosť, až osemdesiat percent. Navyše je tiež veľkou hrozbou v poslednej tretine ihriska, kde dokáže šance tvoriť aj zakončovať.