BRATISLAVA. Držali sa za ramená a hrdo spievali hymnu. Na sebe mali modré dresy a na hlave žlté vlasy. Bol to ich prvý (a pre niektorých aj najväčší) úspech v kariére.

Pred 25 rokmi získala slovenská reprezentácia do 20 rokov na majstrovstvách sveta v Kanade bronzové medaily.

Bola to prvá medaila pre slovenský hokej. Farbu z vlasov časom zmyla voda, ale spomienky zostali dodnes. A niektorým nielen tie. Aké hokejové osudy mali hokejoví hrdinovia z Winnipegu a čomu sa venujú dnes?

Ján Lašák 

Hrdina s maskou z juniorského šampionátu má za sebou bohatú a pestrú kariéru. Tréner Ján Filc ho rok po Winnipegu vytiahol aj do seniorskej reprezentácie.

Lašák sa výrazne pričinil o kompletnú medailovú zbierku z majstrovstiev sveta 2000, 2002 a 2003. Bol prvý slovenský brankár, ktorý nastúpil v zápase NHL - za Nashville Predators odchytal dovedna šesť zápasov.

V Európe pôsobil v Rusku, Fínsku i Česku, s Pardubicami (2005) a Libercom (2016) získal titul.

V roku 2017 ukončil kariéru a onedlho už začal pracovať v realizačnom tíme nového kouča slovenskej reprezentácie Craiga Ramsayho ako asistent a tréner brankárov.

Dnes sa okrem toho venuje najmä hokejovej mládeži a so svojim súputníkom v reprezentácii Rastislavom Staňom organizuje kempy pre mladých brankárov. 

Karol Križan 

Vo Winnipegu bol dvojka. Začínal v Liptovskom Mikuláši, neskôr sa so Zvolenom dvakrát dostal do finále extraligy. Najkrajšie časy prežil vo Švédsku v tíme MoDo Hockey, s ktorým v roku 2007 vyhral Elitserien.

V reprezentácii odchytal 42 zápasov, na MS 2006 a MS 2007 bol tímová jednotka. Po skončení profesionálnej kariéry pracoval v lyžiarskom stredisku v Jasnej, kde mal na starosti bezpečnosť tratí. Ešte v minulej sezóne chytal za Detvu v tretej najvyššej súťaži.

V súčasnosti brúsi korčule na zimnom štadióne v Banskej Bystrici. „Hľadal som si nejakú prácu, ktorá by ma bavila aj živila,“ prezradil nedávno pre sport24.sk. 

Rastislav Staňa 

Na MS bol tretí brankár. Tvrdí, že hoci nechytal, naučil sa, že partia je kľúč k úspechu. Býval s Jánom Lašákom, ktorý sa stal jeho spolubývajúcim na dlhé roky aj v seniorských kategóriách.

Spolupracujú dodnes, organizujú kempy pre mladých brankárov. V roku 2002 sa stal majstrom sveta a v roku 2003 získal bronz.

Väčšinu seniorskej kariéry odchytal v Európe, v NHL nastúpil na 6 zápasov za Washington Capitals.

Už rok po ukončení kariéry ho oslovili zo zväzu, a tak pôsobí pri mládežníckych reprezentáciách rôznych vekových kategórií. V súkromnej sfére podniká. Napĺňa ho aj rola otca. Jeho syn je takisto hokejový brankár. 

Branislav Mezei 

Jeden z dvoch hráčov z výberu trénera Jána Filca, ktorý doteraz hrá na profesionálnej úrovni.

„O šampionáte vždy hovorím ako o najlepšej veci v kariére. Pamätám si posledný zápas proti Švédsku. Boli sme outsideri, ale počas turnaja sme si začali veriť a do zápasu sme šli s tým, že nesmieme prehrať. Radosť bola obrovská.“

V zámorí odohral desať sezón, uplatnil sa aj v NHL, kde nastupoval za New York Islanders a neskôr Floridu Panthers. Dovedna odohral 240 zápasov.

Posledných desať rokov si oblieka dres materského klubu HK Nitra. Za slovenskú reprezentáciu nastúpil na štyroch majstrovstvách sveta. 

Peter Smrek 

Tri roky po bronze z Winnipegu získal so slovenskou reprezentáciou titul majstra sveta vo Švédsku. Zámorskú časť kariéry pretavil v 28 zápasov v NHL za St. Louis a New York Rangers. Neskôr pôsobil aj v Nemecku, Česku a Rusku.

„Vytvorili sme úžasnú partiu. Bez úspechu vo Winnipegu by sa mnohí z nás tak ďaleko nedostali alebo by cesta do profesionálneho hokeja bola pre nás náročnejšia,“ tvrdí.

Hokej vypustil z hlavy, keď pred deviatimi rokmi ukončil kariéru. „Podnikateľské aktivity som ukončil a snažím sa čo najviac venovať deťom a sebe, lebo popri športe toho času nebolo veľa,“ dodáva. 

Martin Čakajík 

Na turnaj šiel ako hráč Dukly Trenčín, kde už nazrel do áčka. „Asi som zaujal pána Filca v prípravných zápasoch,“ vraví. Takmer celú kariéru strávil v slovenských a českých kluboch.

Po skončení profesionálnej kariéry sa usadil na severe Čiech, kde dodnes hrá krajskú ligu za mestečko Lomnice nad Popelkou. „Hráme v sobotu, dvakrát za týždeň máme tréning. Stále ma to baví, držím sa kabíny.“

Hokej sa venujú aj dvaja synovia - 13-ročný Matyáš a 10-ročný Nicolas. „V Lomnici trénujem juniorku a pracujem pre Generali Českú poisťovňu,“ dodá. 

Peter Podhradský 

„Pripomenuli ste mi, že čas letí ako blázon,“ rozhovoril sa odchovanec Slovana.

„Pamätám si, ako sme si dali odfarbiť vlasy, mali sme ich žlté či oranžové, vyzerali sme ako kurčatá. Minuli sme na to asi štvrtinu vreckového. Väčšina z nás neskôr rozbehla profesionálnu kariéru, hokej nás živil.“

V roku 2000 ho tréner Filc vzal aj na seniorské MS do Ruska, kde získal s tímom striebro. Tri roky hral v zámorí na farme Anaheimu, po návrate do Európy pôsobil v slovenskej a českej extralige, v Nemecku i v KHL.

„Po kariére som chcel zostať pri hokeji. Spravil som si béčkovú trénerskú licenciu, ale v tom som sa nevidel. Venujem sa agentskej činnosti, mám zopár mladých chalanov. Rozbieham sa pomaličky, skôr to beriem ako hobby,“ dodal.

Ladislav Harabin 

Popradský odchovanec hral na troch majstrovstvách sveta do 20 rokov, aj o rok skôr, aj rok po bronzovom turnaji vo Winnipegu.

„Laco Harabin bol presne ten typ, ktorého potrebujete v tíme. Síce svojský, ale v kolektíve veľmi obľúbený. Každý večer sa nám musel v pyžame hlásiť v izbe,“ spomínal v minulosti s úsmevom na neho tréner Ján Filc.

„Je to možné, a s klobáskou a slaninou v ruke,“ dodáva s odstupom rokov bývalý útočník. Prevažnú časť kariéry strávil vo Zvolene, no zahral si v Rumunsku, Francúzsku a vo Veľkej Británii.

V súčasnosti sa venuje stavbárčine. „Sedem rokov som robil v Nemecku betonára. Nikdy som nebol ľavý do roboty a baví ma to,“ vysvetľuje.

Na Winnipeg má stále pekné spomienky. „Bola to prvá hokejová medaila pre Slovensko, na to sa nezabúda,“ vraví.