Keď v decembri 2022 odchytal brankár SAMUEL HLAVAJ pri reprezentačnom debute zápas s nulou, hovoril, že to je splnený sen. Mal iba 21 rokov a za sebou úspešné mesiace v slovenskej extralige v drese Slovana Bratislava.
Na zraz pred MS v hokeji 2025 prišiel už ako skúsený gólman, ktorý svetový šampionát absolvoval dvakrát. Slovensku pomohol aj k trom výhram v kvalifikácii na ZOH 2026.
Pred štartom aktuálnej sezóny podpísal zmluvu s tímom NHL Minnesota Wild. Ročník strávil prevažne na farme v AHL, ale taktiež aj v nižšej ECHL.
„Nastavil som sa tak, že to tam musím odpracovať a nechcel som si pripustiť, že sa vrátim domov,” hovorí v rozhovore pre Sportnet.
Na Slovensko ste prileteli len pred niekoľkými dňami po tom, ako generálny manažér Miroslav Šatan vybavil vašu účasť na svetovom šampionáte. Ako vyzerala komunikácia so zväzom a klubom, kde si vás stiahli do tzv. taxi tímu?
Ja som túto vec veľmi neriešil, s klubom komunikoval Miroslav Šatan. Tréneri mi povedali, aby som radšej išiel na šampionát. Keď budem chytať zápasy na medzinárodnej úrovni, dá mi to oveľa viac ako len tréningy.
Zároveň by boli radi, keby som tam ostal a zažil tú atmosféru. Nakoniec sa však zhodli na tom, že bude lepšie, keď pôjdem do reprezentácie a budem chytať.
Počas MS v hokeji 2023 si vás všimli zástupcovia klubu Minnesota, vynikajúce výkony ste podali aj vlani v Ostrave. Ako vnímate takýto krátkodobý turnaj?
Dúfam, že mi to sadne aj tento rok. Na svetovom šampionáte sa mi vždy chytalo dobre. Ja verím, že to tak bude aj tento rok. Samozrejme, ak dostanem nejaké zápasy.
Určite mi pomohlo, že si ma všimli práve na majstrovstvách sveta a až potom ma začali sledovať na klubovej úrovni.
Na šampionát okrem vás pocestujú aj brankári Adam Húska a Patrik Rybár. Ako vnímate fakt, že brankárska zostava na MS v hokeji 2025 je už uzavretá?
Dobre. Je menej stresu (smiech).
Boli ste ku koncu sezóny nastavený tak, že prídete na MS?
Ja som nastavaný tak, že budem vždy rád reprezentovať Slovensko na majstrovstvách sveta, pokiaľ budem zdravý a bude o mňa záujem.
Absolvovali ste prvú seniorskú sezónu v zámorí. Ako ste s ňou spokojný?
Som spokojný, ale mohlo to byť aj lepšie. Keby mi vyšiel úvod, tak som veľmi rád.
Po prípravnom kempe v Minnesote ste odštartovali ročník v AHL, neskôr vás organizácia aj po horších výkonoch preradila do nižšej ligy ECHL. Nerozmýšľali ste, že sa vrátite späť do Európy?
Popravde, uvažoval som trochu nad tým. Ale potom som sa nastavil tak, že keď som sa už vybral zámorskou cestou, tak to musím odpracovať a nechcel som si pripustiť, že sa vrátim domov.
Liga ECHL je na Slovensku známa skrz legionárov, ktorí z nej prichádzajú do Tipos extraligy. Aký bol výkonnostný rozdiel oproti farmárskej AHL?
Veľmi veľký. East Coast Hockey League (ECHL) nie je vôbec taká kvalitná liga ako AHL. Na farme sa hrá rýchlejší hokej, v ECHL je to celé rozhádzané a hrá sa viac do tela.
Ako ste znášali presun do nižšej ligy po mentálnej stránke?
Veľmi ťažko, ale čo iné mi zostávalo. Nejako som to musel vydržať. Potom už bolo dobre.
VIDEO: Rozhovor so Samuelom Hlavajom
Záver ročníka sa vám naopak veľmi vydaril. Pravidelne ste chytali a ku koncu sezóny ste sa stali jednotkou vo farmárskom tíme Iowa Wild. Zvýšilo sa vám potom sebavedomie?
Samozrejme. Tréneri mi dávali šancu, ja som sa cítil stále lepšie. Keď som potom dostával dôveru, chcel som ju vrátiť naspäť.
Aké bolo hodnotenie vašej sezóny z pohľadu trénerov?
Boli veľmi spokojní. Potešilo ich, že po nevydarenom začiatku som napredoval. Dúfajú, že budúci rok nadviažem na koniec tejto sezóny a budem sa posúvať hore.
V mužstve Minnesoty končí po sezóne legendárny brankár Marc-André Fleury. Myslíte si, že by ste sa mohli prebojovať do prvého tímu?
Jasné. Keby to v sebe necítim, tak tam ani nie som. Nešiel som do AHL ohrievať striedačku, prišiel som tam bojovať o NHL.
Tréner brankárov v AHL tíme Iowa Richard Bachman o vás prednedávnom povedal, že v budúcnosti budete chytať v NHL. Pomôžu takéto slová k zvýšeniu sebavedomia?
Určite pomôžu, ale netreba sa uspokojiť s tým, čo hovoria tréneri. Vždy sa treba posúvať a napredovať.
Farmárska súťaž je známa tým, že sa v nej veľa cestuje. Aké máte skúsenosti vy?
Do bližších miest sa cestuje autobusom, ak to bolo už naozaj ďaleko, tak sme leteli lietadlom.
Najdlhšia cesta bola do Michiganu, keď sme hrali proti Grand Rapids. V autobuse som presedel deväť hodín. A nie jedenkrát. Do štátov ako Texas alebo California sme cestovali letecky.
Čo sa dá robiť v autobuse za deväť hodín?
Hráme karty, pozerám Netflix, počúvam hudbu. Inak sa zabíjať čas ani nedá.
Veľa hráčov si na život v zámorí zvyká dlho. Ako to bolo vo vašom prípade? Bol život mimo hokejového štadióna náročný?
Určite áno. Nie je to ako doma. Našťastie, počas pôsobenia v AHL som býval s dvoma českými spoluhráčmi, s ktorými sme si prenajali dom. To mi tiež veľmi pomohlo počas sezóny.
Keby som tam bol sám, určite by som to mentálne zvládal oveľa ťažšie. Keď sme prišli z tréningu, vždy sme sa spolu porozprávali. Nikdy sme sa spolu nenudili.
Kolujú o vás informácie, že ste dobrý kuchár. Čo ste varili spolubývajúcim?
Všetko možné (smiech). Čo si vybrali, to vždy dostali. Pozeral som si videá na YouTube, podľa toho som varil. Neskôr, keď som v tom už bol celkom dobrý, tak som vždy pridal a vyskúšal niečo iné.
Hokejový klub z Martina postúpil v tomto ročníku do 2. ligy. Sledovali ste zápasy vášho rodného mesta?
Bol to jediný hokej, ktorý som počas sezóny sledoval (smiech). Nesledujem ani Minnesotu v play-off, vlastne žiadny hokej. Ale keď hral Martin finále, tak som si ho pozrel.
