Všimol som si však jednu vec. Nie, žeby som nevedel, ako veľkou je súčasná ruská brankárska škola, no v tejto sezóne sa to odrazilo na konkrétnych úspechoch viacerých tímov. Pretože niekedy, keď mali tri zo štyroch mužstiev jednotku z rovnakej krajiny, reálna bola jedine Kanada.
Dnes však vládne Rusko!
Keď Semjon Varlamov vymenil Colorado za New York Islanders, mnoho ľudí sa Louovi Lamoriellovi čudovalo. Išlo najmä o to, že sa vtedy 31-ročný rodák zo Samary zdal byť už za svojím zenitom. Brankár to svojho času bol elitný, avšak ani mne sa nezdalo, žeby bol práve on dielikom do skladačky víťaza Stanley Cupu.
Nie, nemyslím si, že „ostrovania“ získajú Pohár, ale musím podotknúť, že sa Lou stal najlepším generálnym manažérom sezóny nepochybne aj s prispením tohto podpisu. Päť miliónov ročne ešte na ďalšie tri sezóny stále v mojich ušiach neznie nijak vábne, ale určite to nie je obrovský risk. A zatiaľ sa to vypláca, veď Isles, hoci už majú namále, stále bojujú o účasť vo finále.
Na druhú stranu sa dá povedať, že mu vyhovuje nie úplne oku lahodiaci, no o to účinnejší štýl, ktorým kouč Barry Trotz vedie svoj mančaft. Ten je defenzívny, priemerne na bránu Newyorčanov letí 28 striel v zápase, čo je štvrté najnižšie číslo v rámci tohto play-off. Napriek tomu nechcem Varlamovovi ukradnúť žiadne zásluhy. Fascinuje ma, ako sa po minulej sezóne, ktorá mu nevyšla, oklepal a je brankárom aktuálne jedného zo štyroch najlepších tímov.
Ešte viac ma však presvedčil jeho krajan z brány Dallasu Stars. O Antonovi Chudobinovi sa až príliš dlho hovorilo ako o najlepšej dvojke NHL. Tá dvojka môže v tomto roku doviesť Dallas až k zisku posvätného Stanley Cupu. Predstavte si to – akoby tých príbehov nebolo dosť. Vlani Jordan Binnington, v rokoch 2016 a 2017 Matt Murray.
„Dobby“ mal – v mojich očiach – celkom smutný hokejový príbeh. Nie, žeby nechytal v najlepšej lige alebo sa mu nedarilo. Len nikdy neprekročil ten tieň, nevystúpil zo svojej povesti. V sezóne 2014/15 mal ideálnu šancu ukázať, že na tú jednotku naozaj má. Nepodarilo sa mu to a odvtedy sa to s ním vlieklo...
...až má zrazu 34 rokov. Na dlhodobú jednotku veľa. Na krátkodobú však nie. A verte mi, Anton by ešte dva roky na pozícii jednotky určite zvládol. Dozrel síce neskôr, tak, ako kvalitné víno, ale dozrel. V hlave som uvažoval, kto by brankára ako on potreboval a hneď mi napadli Blackhawks. To však teraz nechcem detailne rozoberať, možno v budúcom blogu.
Avšak je tu ešte niekto. Ten najlepší, ktorý má i najväčšiu šancu získať Stanleyho pohár. Zatiaľ čo Varlamov a Chudobin sú brankármi prítomnosti a minulosti, Andrej Vasilevskij tu s nami bude ešte dlho a je istotou a vedúcou osobnosťou tohto ruského brankárskeho povstania.
Vasilevskij je mostom. Iste si niektorí z vás pamätajú časy, keď boli jednotkami Ruska na olympiádach Michail Štalenkov či Nikolaj Chabibulin, no to bolo zhruba všetko, čo mohla „zborná“ ponúknuť. Avšak to, čoho základy položil Jevgenij Nabokov a neskôr rozbehli Sergej Bobrovskij so Semjonom Varlamovom dnes tiahne Vasilevskij, aktuálne jeden z troch najlepších brankárov na svete.
Kým Varlamova a Chudobina som bral len v meradle aktuálneho play-off, je potrebné si uvedomiť, akou dôležitou postavou je Vasilevskij. Ten má 26 rokov a kým jedni skončia, on tu bude ďalej, preberie štafetový kolík a potom ho odovzdá ďalším.
Lebo ruská brankárska škola neovládla NHL len v play-off 2020.
Keď sa vám prevaha a dominancia Rusov zdá už teraz vysoká, počkajte si, čo to bude o päť či šesť rokov. K Vasilevskému sa pridá Igor Šesťorkin, Iľja Sorokin, Jaroslav Askarov, Maxim Motorygin či Iľja Samsonov. Všetci z týchto brankárov majú potenciál až kdesi na úplnom vrchole. Myslím si, že až vtedy skutočne porozumieme tomu, čo je to ruská škola. Presne tá, ktorá kedysi počas úpadku ruského hokeja mala problém vyprodukovať jedného špičkového gólmana.
Traja zo štyroch sú Rusi a k nim sa pridáva jeden Švéd. Zámorskí brankári v tomto roku dostali svojím spôsobom „na frak“. A v dostihoch o najviac elitných brankárov budú dostávať ešte roky, keďže to budú ťahať Rusi, o tom nemám pochybnosti.
Jedine, žeby polovica z menovaných sklamala... Ale tomu neverím. Keď o niekoľko rokov napíšem blog s rovnakým nadpisom, len sa nad tým pousmejem. Bude to jedna z najočakávanejších vecí v hokejovom svete.