Na základných školách sa rozbieha testovanie pohybovej zdatnosti detí v rámci projektu olympijský odznak zdatnosti. Čo si o tom myslíte?
Túto myšlienku som rada podporila. Je to oživenie projektu ešte z čias Československa. V Sovietskom zväze prebiehalo niečo veľmi podobné. My sme mali striedavo štyri až šesť hodín telocviku za týždeň a takéto cvičenia sme robili bežne.
Každý žiak by ich mal bez problémov zvládnuť. Ide o základné cvičenia, ktoré vám ukážu, ako je dieťa pohybovo rozvinuté. Hneď vidím, ktoré deti sa venujú športu, a ktoré nie.
Je to o tom, že naša doba je komfortná a pohodlná. Ak by sme mohli otestovať všetky deti, ukázali by sa nedostatky a medzery.
V lete ste sa zúčastnili olympijského dňa. Teraz prebieha testovanie na školách. Ako sú na tom slovenské deti po pohybovej stránke?
Potvrdilo sa mi, že deti, je možné rozbehnúť a nadchnúť pre pohyb. Majú v sebe prirodzenú súťaživosť. Treba to v nich len podporiť a správne rozvíjať. Ak sú nakopnuté, potom to ide ľahko.
Iste vidieť pri tom aj medzery v ich rozvoji, ale to sa dá dobehnúť. Podobné projekty ako tento sú prirodzeným spôsobom, ako deti aktivovať. A pomáha, že pri tom vidia aj športové vzory ako som ja alebo Michal Martikán.
Martikán sa deti pýtal, koľko z nich športuje a koľko vydrží hodinu sa hrať na tablete. Tabletových sa prihlásilo viac.
To bola veľmi dobrá otázka. Dnes má medzi spolužiakmi lepšie meno ten, kto je sa viac vyzná v mobiloch a tabletoch. Ale zodpovední sú rodičia. Sami k tomu vedú deti.
Je to aj tým, že je pre nich jednoduchšie dopriať deťom tieto zariadenia, pretože potom sedia na mieste a nemusia sa o ne starať. Pri športovej aktivite alebo pohybe sa, naopak, musíte deťom venovať a dávať na ne pozor.
Ak chcete, aby sa deti rozvíjali, musíte im venovať svoj čas.
Aký ste mali pocit, keď sa toľko rúk zdvihlo, že na tablete vydržia aj hodinu?