Bol už nepotrebný, no tréner ho reinkarnoval. Slovenská legenda v reprezentácii končí

Vedeli ste, že vás pred zápasom s Ruskom čaká rozlúčka s reprezentáciou?

„Už dávnejšie som hovoril trénerovi, že to bude môj posledný zápas v národnom tíme. Chcel som potichu odísť a povedať to až po zápase, aby sa na to nesústredila pozornosť. Tréner mi však povedal, že by chcel, aby sa so mnou chlapci slušne rozlúčili, že si to zaslúžim. Dúfam, že to neovplyvnilo náš výkon.“

Rozlúčka vás dojala k slzám. Bolo potom náročné sa sústrediť na výkon?

„Nebolo to jednoduché, lebo som za reprezentáciu odohral 21 rokov. Emócie boli veľké, ale keď som nastúpil na ihrisko, tak to opadlo a sústredil som sa na zápas.“

Slovensko prehralo s Ruskom v kvalifikácii o postup na majstrovstvá Európy 24:25. Nie je vám ľúto, že ste sa s národným dresom nerozlúčili víťazstvom?

„To už by bolo veľmi ružové, ako z rozprávky. Buďme v realite. Mali sme smolu, k lepšiemu výsledku nám chýbalo máličko. Rusi tiež nehrali nič extra.“

Ako ste vnímali záverečný potlesk divákov a skandovanie vášho mena?

„Chcel by som sa im poďakovať, že sa so mnou takto pekne rozlúčili a že tu boli. Dúfam, že ešte na slovenskú hádzanú prídu, aj keď sme tentoraz nepostúpili.“

Prečo ste sa rozhodli skončiť po dvoch desaťročiach reprezentačnú kariéru?

„Niekedy ten moment musel prísť. Treba vedieť, kedy odísť. Bol som tu už dosť dlho, hoci s krátkou prestávkou. Reprezentácia bola moja srdcová záležitosť, nikdy som ju neodmietol, ale treba dať príležitosť mladým. Už dosť sedeli na lavičke. Sú šikovní a nechcem im už ďalej zaberať miesto.“

Kedy sa spoluhráči dozvedeli, že končíte v reprezentácii?

„V pondelok im to povedal tréner. Radšej by som odišiel potichu. Tak, ako som do reprezentácie potichu prišiel.“

Aký bol váš najkrajší moment v reprezentácii?

„Každý jeden nástup na zápas, každé jedno spievanie hymny. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí pri mne stáli, rodina, priateľka, kamaráti, spoluhráči. Chcel by som poďakovať trénerovi Liptákovi, ktorý ma reinkarnoval. Po tom, čo som už nebol potrebný, predĺžil mi môj sen. Lebo hrať v reprezentácii bol môj detský sen.“

Pamätáte si na svoj prvý zápas v národnom tíme?

„Áno, bolo to v auguste 1996 proti Čechom. Odchytal som celý zápas. Bolo to na turnaji a viem, že v prvých dvoch zápasoch som sedel len na striedačke.“

Máte 41 rokov. Budete v hádzanej pokračovať?

„Áno, s maďarským Egerom som si predĺžil zmluvu na ďalší rok.“