BRATISLAVA, MONTREAL. Nikdy som si nemyslel, že budem písať reportáž o rybníkovom hokeji. Pred dvomi mesiacmi som ani nevedel, že takýto druh hokeja existuje. Minulý týždeň som sa zúčastnil na „rybníkovom šampionáte“. Bol to pre mňa úplne nový a veľmi príjemný zážitok. 

Vrátim sa o pár týždňov dozadu k tomu, ako som sa na podujatie vlastne dostal. Bolo pár dní po Vianociach a po dlhej dobe mi volal môj bývalý spoluhráč z Trenčína Martin Filo.

Vraj nevie nájsť piateho spoluhráča na najbližšie dva dni na turnaj v rybníkovom hokeji do bratislavskej Petržalky. 

Začal ma presviedčať, že to mám na skok a podobne. Moja prvá reakcia bola viac-menej zamietavá. Vedel som si predstaviť medzi sviatkami lepší program, než byť celý deň spotený na studenom zimnom štadióne a večer potom komentovať majstrovstvá sveta do 20 rokov.

Navyše ma nikdy veľmi nebavilo hrať tzv. partičku. Zo slušnosti som Martina vyzval, nech mi k tomu pošle niečo viac, ale nič som mu nesľuboval. 

V Montreale so Slafkovským

Zrazu čítam, že ide o spoločné majstrovstvá Česka a Slovenska, ktorých víťaz ide do Kanady na svetový šampionát a má hradené v podstate takmer všetko.

Viac mi nebolo treba a okamžite som vedel, že také niečo si nemôžem nechať ujsť: ešte raz reprezentovať ako aktívny hráč Slovensko na nejakom väčšom podujatí.

Kvalifikáciu, na ktorej sa zúčastnilo dvadsať tímov, sme zvládli. Vo finále sme vyhrali gólom v predĺžení nad neskoršími majstrami sveta Frosty Shots.

Okrem nás postúpili na MS ďalšie štyri tímy, ktoré si však museli hradiť kompletné výdavky. Oficiálny názov nášho tímu bol Winter Sport Mania Trenčín. Dali sme vyrobiť dresy, bundy, čiapky, puky a hor sa do Kanady.

Leteli sme priamou linkou z Viedne do Montrealu.

Prvé dva dni sme strávili v Montreale, trošku sme pobehali po meste. Mal som šťastie: stretol som sa na káve s Jurajom Slafkovským a spoznal ho aj inak ako profesionálne vo vzťahu komentátor – hráč. 

So vstupenkami na Canadiens neváhajte

Keďže Juraj je aktuálne zranený, má zákaz poskytovať rozhovory. Z našej debaty však môžem prezradiť, že na to, čo vo svojom veku dokázal, stojí nohami pevne na zemi. Neprišlo mi, že sa bavím s bežným 18-ročným tínedžerom.