Slovensko si dovolilo luxus. Na pár dní mohlo zabudnúť na Sagana

Autor má často filozofické chvíľky

Post brankára je v športe nevďačný. Ak útočník z piatich metrov minie prázdnu bránku, má ešte celý zápas na to, aby svoju chybu napravil. A keď strelí víťazný gól, je za najväčšieho hrdinu.

No keď brankár dostane lacný gól, môže chytiť desiatky tutoviek vrátane penált či samostatných nájazdov, po stretnutí si aj tak každý spomenie najmä na jeho chybu.

Nevraviac o tom, ak jeho tím prehrá. Vtedy je za úplného babráka.

Viem, o čom vravím. Tým babrákom som často býval aj ja. Keď som nedávno stretol svojho bývalého spoluhráča, spomenul si na to, ako som pred tromi rokmi dostal zbytočný gól.

Keď som mu vravel, že v tom zápase som chytil aj penaltu, bol prekvapený.

Ľudia si jednoducho skôr ako dobré veci zapamätajú tie zlé. Aj preto si niektorí budú z olympiády v Pjongčangu pamätať to, ako Vlhová pokazila slalom a akú hanbu si urobila Fialková v zmiešanej štafete.

Ak im ale poviete, že Petra skončila v kombinácii piata a Paulína na rovnakom mieste vo vytrvalostných pretekoch, ostanú prekvapení. „Uf, na to som už zabudol,“ bude zrejme znieť ich odpoveď.

Zaslúži si Slovensko Kuzminovú?

Medailovú radosť priniesla Slovensku na olympiáde v Pjongčangu iba Nasťa Kuzminová. Mnohí jej fanúšikovia si ale pár hodín po jej zlatom triumfe museli sadnúť za počítať a pridávať do diskusií na webe jeden príspevok za druhým.

Dôvod? Reakcia Petra Hochschornera. Slovensko podľa neho totiž nie je hodné olympioničky, akou je Kuzminová, politici si úspešných športovcov všímajú iba vtedy, keď sa im darí a Nasťa by urobila lepšie, ak by ostala v Rusku.

Za svoje výsledky by tam totiž dostala viac peňazí, vravel Hochschorner.

Ľudí jeho slová rozdelili do dvoch skupín. Jedni s ním súhlasili, druhí nie. Zaslúži si teda Slovensko Kuzminovú, alebo nie? Odpoveď je jasná.