Autor je šéf zahraničného spravodajstva SME
Je dobré mať nádej, veriť, že veci sa môžu posunúť k lepšiemu. Je dobré snažiť sa využiť každú možnú príležitosť, aby sa to podarilo.
Problémom je, keď sa začneme klamať a pri niečom malom a nepodstatnom si budeme nahovárať, že sme niečo naozaj uchopiteľné už urobili.
Politický gýč
Otvárací ceremoniál hier je kombináciou umenia a gýča. V tohtoročnom prípade aj toho politického. Kórejské republiky pod jednou vlajkou, prezident hostiteľskej krajiny si podáva ruku so sestrou lídra druhej krajiny.
A americký viceprezident je za olympijského Grincha, ktorý chce tuto idylku pokaziť.
Lebo pripomína, že kým severokórejskí športovci slúžia ako propagandistický nástroj svojho režimu, ten naďalej väzní v gulagoch státisíce vlastných ľudí a pracuje na vývoji jadrových zbraní a balistických striel.
Že na hranici má stále rozmiestnené delostrelectvo, ktoré je pripravené zbombardovať Soul. Stačí jeden telefonát.
Lebo o tom sa krajiny, samozrejme, nerozprávali. Na práva bežných Kórejčanov nie je priestor, keď treba dohodnúť, koľko hokejistiek zo Severu bude hrať v prvých troch útokoch ženského hokejového tímu.
Rozdiely majú skôr úsmevný charakter.